*Všetky tabuľky, grafy a obrázky, ktoré sú súčasťou článku, nájdete v priloženom PDF súbore na konci štúdie.

Úvod

V ostatných dekádach stúpa počet prípadov ochorení ľudí, ktorých pôvodcov prenášajú kliešte, najmä kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), avšak nie každý je rovnako atraktívny pre kliešte. Zvyšuje sa návštevnosť prírody, čím stúpa aj riziko napadnutia kliešťom. Cieľom práce je poukázať na tieto riziká a hľadať odpovede na príčiny rozdielnej atraktivity ľudí pre kliešte, resp. hľadať aj ďalšie možné príčiny, ktoré súvisia s globálnymi spoločenskými zmenami.

Materiál a metodika

Analyzovaný materiál predstavuje vybrané údaje z troch ankiet vykonaných v rokoch 2000-2008 s tromi študentmi UVLF a UPJŠ formou dotazníkov s otázkami a možnými odpoveďami o návštevnosti lesných biotopov s výskytom kliešťov a dôvode návštevy, napadnutí kliešťom a o mieste jeho pricicania na tele. Ankety sa zúčastnilo 2 801 respondentov. V prvej ankete(1) bolo oslovených 825 respondentov, kde 90 % tvorili žiaci základných, stredných a vysokých škôl vo veku 10–39 rokov. V druhom súbore(2) sú spracované odpovede 931 stredoškolských študentov gymnázií v Košiciach a Gelnici a dvoch lesníckych škôl (SOU lesníckeho a SLŠ) v Prešove vo veku 15–19 rokov, kde sme predpokladali častejšiu návštevu lesov. Tretí súbor(3) tvoria odpovede 1 045 respondentov rôzneho povolania z rôznych oblastí Slovenska vo veku od 15 do 88 rokov. Prvý pilotný súbor je analyzovaný ako celok, druhý a tretí zohľadňuje aj pohlavie respondentov. Anketové lístky boli štatisticky spracované počítačovým programom Epi Info. Pri určení dvoch sledovaných znakov súboru program vypočítal štatistickú významnosť vzájomnej závislosti znakov. Za kritickú hodnotu sa považovala hladina významnosti p < 0,01.

Výsledky

Štvrtina opýtaných uviedla, že do lesa chodí len príležitostne, pravidelne lesné oblasti navštevovala viac ako polovica opýtaných, v lese bývala alebo pracovala pätina respondentov, takmer 2,5× viac mužov ako žien (tabuľka 1). Z celkového počtu 2 801 respondentov, bez ohľadu na vek, pohlavie a povolanie, 26,0 % nikdy na sebe nepozorovalo pricicaného kliešťa, ojedinele 62,1 % a atraktívnych pre kliešte bolo 10,3 % respondentov s jedným až 10 kliešťami každoročne. Viac ako 10 každoročne pricicaných kliešťov malo v celom súbore len 1,6 % respondentov, 2,5-krát častejšie muži ako ženy (tabuľka 2). Aspoň jednu kliešťovú epizódu uviedlo 2 114 respondentov, pričom viacerí označili niekoľko miest prisatia kliešťa, preto súčet percent miest na tele napadnutých respondentov je väčší ako sto. Za najčastejšie miesta pricicania kliešťov na tele napadnutí respondenti označili brucho a pás (25 – 40 %), hlavu a krk (24 – 30 %) a stehná (24 – 30 %), nasledovali lýtka, ramená, pazuchy, hrudník a slabiny (10 – 18 %), ostatné miesta označilo menej ako 10 % respondentov (tabuľka 3). Štatistické analýzy závislosti frekvencie kliešťovej epizódy a sledovaných faktorov v jednotlivých súboroch respondentov nepriniesli jednoznačné výsledky, ktoré sa naviac líšili aj u jednotlivých pohlaví. Napriek tomu môžeme konštatovať, že častejšie kliešťové epizódy udávali respondenti, ktorí v lese pracovali, alebo lesy navštevovali za účelom poľovníctva (tabuľka 4). Naopak, chatárstvo a turistika nemalo jednoznačný vplyv na kliešťovú epizódu, zber húb vykázal rozporné závislosti. Významný bol aj vplyv krátkych nohavíc na kliešťovú epizódu.

Diskusia a záver

Naša štúdia poukazuje na to, že nie každý je rovnako atraktívny pre kliešte. Sú jedinci, ktorí sú prirodzene odolní a nikdy ho na sebe pricicaného nepozorovali, iní sú naopak veľmi atraktívni. Príčinou sú biochemické i biofyzikálne vlastnosti ľudí, ktoré môžu byť vrodené alebo získané počas života, napr. stravou, typom práce, fyzického zaťaženia, ale aj používanie repelentov, prehliadka tela počas pobytu v lese a po jeho návrate domov, ktoré v tejto štúdii neboli analyzované. Miesto pricicania kliešťa do značnej miery závisí od oblečenia. Pri krátkych nohaviciach sa kliešť dostane na telo na dolných končatinách a pricicia sa na lýtku, stehne či v slabinách. Pri dlhých nohaviciach s tričkom prehodeným cez pás sa kliešť dostane na kožu v oblasti pása a ak košeľa alebo tričko sú zahrnuté do nohavíc, kliešť sa vyšplhá až na ramená a na kožu sa dostane cez golier alebo krátke rukávy, prípadne prejde až na hlavu. Frekvencia návštevnosti lesa nebola jednoznačne v korelácii s kliešťovými epizódami. Do istej miery sa potvrdilo, že bývanie v lese, alebo častejšia frekvencia návštevy zvyšuje riziko pricicania kliešťa, ale boli prípady, keď respondenti udávali častý pobyt v lese bez kliešťovej epizódy a naopak, niektorí respondenti s ojedinelou návštevou lesa uvádzali každoročne pricicaného kliešťa. Otvorenou zostáva otázka, či používanie mobilných telefónov môže ovplyvniť atraktivitu ľudí pre kliešte. Zistili sme, že dospelé kliešteI. ricinus pozitívne reagujú na 900 MHz žiarenie mobilných telefónov. Kliešte vystavené tomuto žiareniu v špeciálnej odtienenej komore v experimentálnej aparatúre s voľbou výberu miesta, mali tendenciu zhromažďovať sa v ožiarenej časti, dokonca početnejšie v ožiarenej časti boli kliešte infikované riketsiami a boréliami(4,5). Spoznanie biochemických i biofyzikálnych príčin prirodzenej alebo získanej odolnosti či atraktivity pre kliešte je cieľom výskumu riešiteľského kolektívu,
výsledky ktorého by mohli slúžiť pre účinnejšiu prevenciu. Z uvedeného usudzujeme, že na preferenciu človeka voči kliešťom vplývajú rôzne faktory, ktoré si vyžadujú podrobnejšiu štúdiu.

Poďakovanie: Táto publikácia bola podporená projektom APVV-17-0372 „Rádiofrekvenčné rozhranie v biológii a ekológii ixodidových kliešťov“.
Konflikt záujmov: Autori vyhlasujú, že nemajú žiadny konflikt záujmov.

LITERATÚRA
1. Linsel T. Hostiteľská preferencia kliešťa Ixodes ricinus v ľudskej populácii. Diplomová práca, UVLF, 2000, 26 s. (vedúci práce B. Peťko).
2. Bajusová A. Hostiteľská preferencia kliešťov rodu Ixodes (Acarina: Ixodida) v populácii stredoškolských študentov metódou matematickej štatistiky, Diplomová práca, UPJŠ, 2005, 50 s. (vedúci práce B. Peťko).
3. Klenová I. Hostiteľská preferencia kliešťa Ixodes ricinus v ľudskej populácii. Bakalárska práca, UPJŠ, 2008, 36 s. (vedúca práce E. Bullová, konzultant B. Peťko).
4. Vargová B, Majláth I, Kurimský J, et al. Electromagnetic radiation and behavioural response of ticks: an experimental test. Exp Appl Acarol 2018; 75(1): 85-95.
5. Frąnczak M, Vargová B, Tryjanowski P, et al. Infected Ixodes ricinus ticks are attracted by electromagnetic radiation of 900 MHz. Ticks Tick Borne Dis 2020; 11(4): 101416.