*Všetky tabuľky, grafy a obrázky, ktoré sú súčasťou článku, nájdete v priloženom PDF súbore na konci štúdie.
Úvod
Za ochorenie známe ako humánna dirofilarióza je zodpovedný nitkovitý oblý helmint s veľkosťou 5 až 17 cm. Ide o zoonózu, kde prenášačmi larválnych štádií sú komáre. Človek je len akýmsi nešpecifickým príležitostným hostiteľom, avšak psy, mačky a rôzne mäsožravce sú definitívnymi hostiteľmi. Všetky diagnostikované humánne prípady (20), (graf 1) na Slovensku boli spôsobené druhom D. repens(1,2). Infekcia u pacientov sa prejavuje najmä tvorbou subkutánnych uzlíkov, subkutánnou migráciou, erytémom alebo prienikom helminta do oka. Lokalizácia dirofilariózy v oblasti genitálií je veľmi zriedkavá, čo potvrdzuje aj literatúra, kde bolo opísaných iba niekoľko prípadov. Chirurgické odstránenie parazita sa považuje za účinnú formu terapie(3).
Vlastný prípad
Štyridsaťšesťročný muž pochádzajúci z obce Topoľníky (okres Dunajská Streda) a pracujúci ako vodič kamiónu si objavil podkožnú hrčku v oblasti skróta. Obvodný lekár predpokladal cystu, ktorá by sa po niekoľkých mesiacoch mala vstrebať. V krvnom obraze boli detegované anomálie v podobe zvýšeného počtu eozinofilov (16,6 %) a zníženého počtu neutrofilov (38,9 %). Hrčka sa však ani po 9 mesiacoch nevstrebala a pacient bol nútený navštíviť urologické oddelenie v Nemocnici v Galante, kde mu bolo indikované sonografické vyšetrenie. Záverom bol lokálny nález, pravdepodobne pseudotumor s kalcifikáciou, bez prekrvenia s veľkosťou 13 x 18 mm, na pravom nadsemenníku aj s voľnou tekutinou. Po excízii bola vzorka odoslaná na histologické vyšetrenie, ktorého výsledkom bolo podozrenie na fibróm. Avšak až po parazitologickom vyšetrení na základe morfologických znakov (mnohovrstvová kutikula a pozdĺžne kutikulárne hrebene, dvojitý uterus a črevo) sme identifikovali samičku parazita Dirofilaria repens (obrázok 1). Finálne potvrdenie priniesol dôkaz DNA D. repens (209 bp fragment génu cytochróm oxidázy podjednotky CO1) s použitím PCR(4).
Diskusia
Dokumentujeme prvý prípad dirofiláriovej infekcie skróta u pacienta zo Slovenska. Autochtónny pôvod dirofilariózy predpokladáme aj napriek tomu, že pacient je vodičom kamiónu a cestuje do zahraničia (Nemecko, Dánsko). V oboch týchto krajinách bol doteraz dokumentovaný iba po jednom prípade humánnej dirofilariózy(5). Na Slovensku bolo potvrdených 13 subkutánnych, 4 očné, 1 pľúcna humánna dirofilarióza, 1 priečne pruhovaného svalu prsníka a 1 v nadsemenníku. Prevažná väčšina diagnostikovaných prípadov (13/20) dirofilariózy bola zaznamenaná v juhozápadných územiach Slovenska. V okolitých krajinách (Maďarsko, Rakúsko, Poľsko) bolo taktiež diagnostikovaných niekoľko prípadov (30) autochtónnej humánnej dirofilariózy. Avšak na Ukrajine bolo dokumentovaných až vyše 1 400 osôb infikovaných D. repens(6). Približne 25 % všetkých nádorov nadsemenníkov je zhubných vrátane fibrosarkómov, adenokarcinómov, lymfómov a ďalších. Dirofilarióza mužských pohlavných orgánov je veľmi zriedkavá, čo dokumentuje iba 22 opísaných prípadov v odbornej literatúre(3). Tieto nálezy na pohlavných orgánoch je možné si zameniť za zhubné nádory. Pre stanovenie správnej diagnózy neexistujú spoľahlivé príznaky ochorenia a ani laboratórne parametre v krvnom obraze, najmä zvýšené hladiny eozinofilov či IgE protilátok. Aj
keď v našom prípade sme u pacienta detegovali zvýšené hladiny eozinofilov na začiatku infekcie. Objektívna diagnóza je primárne založená na morfologických znakoch helminta pomocou mikroskopického dôkazu spolu s konfirmáciou za využitia PCR pre dôkaz špecifickej DNA dirofilárií(3,4).
Záver
Do budúcna možno očakávať stúpajúci počet infikovaných pacientov na našom území, čo potvrdzuje až 8 diagnostikovaných prípadov humánne dirofilariózy za posledné 2 roky (graf 1). Tento predpoklad súvisí s globálnym otepľovaním, so záplavami, a tým zvýšeným kalamitným výskytom komárov.
Práca bola podporená projektom KEGA 013TTU-4/2019.
LITERATÚRA
1. Boldiš V, Ondriska F, Bošák V, et al. Pseudo-tumor of the epididymis, a rare clinical presentation of human Dirofilaria repens infection: a report of autochthonous case of dirofilariasis in south western Slovakia. Acta Parasit 2020; DOI 10.2478/s11686-020-00170-w
2. Ondriska F, Boldiš V, Stanislavová M, et al. Ocular dirofilariasis after clinically manifested subcutaneous migration of the parasite: a case report. Iran J Parasitol 2020; 15: 147-152.
3. Leccia N, Patouraux S, Carpentier X, et al. Pseudo-tumor of the scrotum, a rare clinical presentation of dirofilariasis: a report of two autochtonous cases due to Dirofilaria repens. Pathog Glob Health 2012; 106: 370-372.
4. Antolová D, Miterpáková M, Paraličová Z. Case of human Dirofilaria repens infection manifested by cutaneous larva migrans syndrome. Parasitol Res 2018; 114: 2969-2973.
5. Klintebjerg K, Petersen E, Pshenichnaya NY, et al. Periorbital Dirofilaria repens imported to Denmark: A human case report. IDCases 2015; 2: 25-26.
6. Sałamatin RV, Pavlikovska TM, Sagach OS, et al. Human dirofilariasis due to Dirofilaria repens in Ukraine, an emergent zoonosis: epidemiological report of 1465 cases. Acta Parasitol 2013; 58: 592-598.
