*Všetky tabuľky, grafy a obrázky, ktoré sú súčasťou článku, nájdete v priloženom
PDF súbore na konci štúdie.
Klinický význam
Vyšetrenie hladín hormónov pri poruchách reprodukčných funkcií je rutinnou súčasťou ich diferenciálnej diagnostik y a zahŕňa široké spektrum látok. Okrem fertilitných hormónov, teda produktov pohlavných žliaz, sa stanovujú ich regulačné hormóny hypofyzárneho a hypotalamického, ako aj androgény a ich prekurzory nadobličkového pôvodu. Pre šírku endokrinologickej problematiky v tejto oblasti uvádzame prehľad najčastejších hormónov a ich využitie v medicínskej v praxi.
Vyšetrenie ovariálnej dysfunkcie
Primárna amenorea (oneskorená puberta)
Neprítomnosť vývoja sekundárnych pohlavných znakov u dievčat vo veku 12 – 13 rokov alebo u dievčat nad 16 rokov s inak normálnym pubertálnym vývojom vyžaduje podrobnejšiu diagnostiku. Najčastejšími príčinami v klesajúcom poradí sú:
chromozómové abnormality vedúce k dysgenéze ovárií, hypotalamická dysfunkcia, anatomické anomálie vonkajších pohlavných orgánov, poruchy hypofýzy.
Odporúčané laboratórne vyšetrenia: FSH, LH, estradiol, prolaktín, testosterón, TSH a f T4. Nízke hodnoty E2 môžu potvrdiť chýbanie ovariálnej estrogénovej aktivity. Hodnoty FSH a LH rozlíšia hypogonadotropný a hypergonadotropný hypogonadizmus. Zvýšené hodnoty prolaktínu a/alebo abnormality TSH a f T4 môžu poukazovať na hypofyzárnu príčinu. Normálne hladiny hormónov u žien s primárnou amenoreou, ale inak normálnym vývojom pohlavných znakov môžu znamenať prítomnosť anatomických kongenitálnych abnormalít (tabuľka 1).
Sekundárna amenorea a oligoamenorea
Sekundárna amenorea (vymiznutie predtým normálnej menštruácie na viac ako 3 mesiace) a oligoamenorea (MC dlhší ako 35 – 40 dní) sú po vylúčení gravidity a laktácie najčastejšie hypotalamického pôvodu alebo sú spôsobené syndrómom polycystických ovárií (PCOS) a predčasným zlyhaním ovárií (tabuľka 2).
Odporúčané laboratórne vyšetrenia: prolaktín a TSH na vylúčenie hyperprolaktinémie a hypotyreózy; FSH, LH a estradiol; testosterón pri podozrení na PCOS, prípadne iné androgény (viď nižšie).
U žien s nepravidelným krvácaním je vhodné stanoviť FSH, LH na 4. deň MC. Pri dlhodobej amenorei nie je pravdepodobná cyklická sekrécia gonadotropínov, preto časovanie odberu nie je potrebné. Rovnako sa odporúča odstup minimálne 2 týždne od predchádzajúcej estrogéngestagénovej medikácie.
Hyperandrogenizmy
Zvýšená produkcia androgénov u žien býva častou príčinou ovariálnej dysfunkcie. Jej prejavmi sú akné, hirzutizmus, virilizácia a poruchy plodnosti. Nadobličky a ováriá produkujú slabé androgény (DHEAS, DHEA a androstenedión), ktoré sa v periférnych tkanivách (tuk a koža) premieňajú na silnejšie androgény. Priamy androgénny účinok má TEST a jeho biologicky aktívny metabolit dihydrotestosterón (DHT).
Príčiny hypernadrogenizmu u žien: syndróm polycystických ovárií (PCOS), kongenitálna adrenálna hyperplázia (KAH – neskorá forma, deficit 21-hydroxylázy), Cushingov syndróm, adrenálne alebo ovariálne tumory.
PCOS je najčastejšou endokrinnou poruchou u žien vo fertilnom veku a jeho podstatou je porucha selekcie dominantného folikulu ústiaca do anovulácie. PCOS je diagnostikovaný na základe prítomnosti všetkých troch AES kritérií (2006):
- klinické alebo biochemické známky hyperandrogenizmu
- ovariálna dysfunkcia (oligoamenorea alebo anovulácia) a/alebo polycystické ováriá potvrdené USG vyšetrením
- vylúčenie iných príčin nadbytku androgénov (5)
K biochemickým známkam PCOS patria zvýšené hladiny TEST a LH, kým FSH býva normálny alebo znížený. Pomer LH/FSH sa pri PCOS na rozdiel od zdravých jedincov zvyšuje. Okrem TEST môžu byť zvýšené hladiny androstendiónu a DHEA, ktoré sú aj ovariálneho pôvodu. Naopak, DHEAS je len nadobličkového pôvodu, pri PCOS býva zvýšený len u 20 % žien. TEST nemusí byť zvýšený u žien s minimálnymi klinickými príznakmi. Príklad diagnostického protokolu uvádza tabuľka 3.
Vyšetrenia pri poruchách plodnosti
Podrobnejšie vyšetrenie ženy sa spravidla uskutočňuje, ak k oplodneniu nedôjde počas 12 mesiacov u ženy mladšej ako 35 rokov alebo počas 6 mesiacov u ženy staršej ako 35 rokov. Počiatočné vyšetrenia majú za úlohu potvrdiť prítomnosť ovulácie.
Stanovenie progesterónu má byť vykonané 7 dní pred očakávanou menštruáciou (napríklad v 21. deň pravidelného 28-dňového MC) a o ovulácii svedčia hodnoty PROG nad 30 nmol/l (tabuľka 4). U žien s predĺženými cyklami by mal by ť PROG stanovený v 21. deň cyklu a potom každých sedem dní až do objavenia sa menštruácie (alebo sedem dní pred očakávanou menštruáciou, ak sú cykly predĺžené, ale pravidelné). FSH, LH a estradiol by mali byť stanovené na 2. – 6. deň MC, zvýšené hodnoty FSH môžu poukazovať na zníženú ovariálnu rezervu a možnosť predčasného ovariálneho zlyhania. Ovariálna nedostatočnosť predstavuje kontinuum porúch, ktoré možno rozdeliť na štyri klinické stavy (tabuľka 5).
Posúdenie ovariálnej rezervy
Vyšetrenie je určené pre ženy nad 35 rokov, najmä po chirurgických výkonoch na vaječníkoch, alebo ak neodpovedajú na exogénnu stimuláciu gonadotropínmi. Medzi základné biochemické testy, ktoré majú odhaliť známky starnutia ovárií, patrí vyšetrenie FSH a anti-Müllerovho hormónu (AMH). AMH odráža veľkosť a počet primordiálnych folikulov a je včasným prediktorom poklesu ovariálnej funkcie. V súvislosti s posúvaním gravidity do vyšších vekových skupín je stanovenie AMH citlivejším a včasnejším indikátorom predčasného ovariálneho útlmu ako FSH. Ženy s vyššou hladinou AMH a nižšou hladinou FSH v krvi majú väčšiu šancu na úspešnú ovariálnu stimuláciu pri IVF (tabuľka 6).
Vyšetrenie v perimenopauze a menopauze
Pre perimenopauzu je typický nepravidelný MC v trvaní minimálne 1 rok. Hladiny hormónov v tomto období výrazne kolíšu, preto jediné vyšetrenie nestačí na jej potvrdenie. Diagnóza perimenopauzy je zvyčajne klinická, hladiny FSH (odber na 2. – 6. deň, ak je cyklus zachovaný) sú zvýšené > 30 IU/l. Vyšetrenie hormónov na diagnostiku menopauzy alebo monitorovanie pri substitučnej hormonálnej liečbe nie je rutinne odporúčané. V špecifických situáciách, keď amenorea nie je relevantným symptómom menopauzy, napríklad u žien, ktoré nedávno prestali užívať orálnu antikoncepciu alebo ktoré podstúpili hysterektómiu, sa odporúča stanovenie FSH.
Vyšetrovanie fertilitných hormónov u muža
Medzi najčastejšie indikácie vyšetrenia fertilitných hormónov u mužov patrí hypogonadizmus, gynekomastia, poruchy plodnosti a erek tilná dysfunkcia. Bez jasného porozumenia genetiky, fyziológie a komplexnej regulácie reprodukčného systému je vyšetrenie často neefektívne.
Poruchy plodnosti a mužský hypogonadizmus
Endokrinné príčiny zníženej fertility sú prítomné asi u 20 % mužov. U eugonadálneho muža s normálnym počtom spermií spravidla nie je potrebné vyšetrenie hormónov. U muža s oligospermiou je potrebné vyšetriť LH, FSH a testosterón na diferenciálnu diagnostiku primárneho (hypogonadotropného) a sekundárneho (hypergonadotropného) hypogonadizmu (tabuľka 7).
Interpretácia: Odber na stanovenie testosterónu by sa mal vykonať ráno, keďže hodnoty popoludní a večer sú signifikantne nižšie. Koncentrácia TEST býva ovplyvnená zmenami SHBG, preto by sa mal u mužov s patologickými koncentráciami SHBG alebo nízkym celkovým TEST vypočítať index voľného testosterónu (FAI). Ak je TEST hraničný alebo nízky, malo by sa vyšetrenie zopakovať so súčasným stanovením LH na diferenciáciu medzi primárnym a sekundárnym hypogonadizmom. Ak je hodnota LH nízka, mal by sa stanoviť aj prolaktín, FSH u mužov sa vyšetruje len v súvislosti s poruchami plodnosti. Nečakane vysoké koncentrácie LH, FSH môžu byť dôsledkom ich pulzného uvoľňovania.
Gynekomastia
Asi 75 % prípadov gynekomastie spôsobujú poruchy vedúce k nerovnováhe medzi androgénmi a estrogénmi (tabuľka 8). Tieto zahŕňajú najmä zníženú tvorbu androgénov pri hypogonadizme alebo zvýšenú tvorbu estrogénov rôznymi endokrinne aktívnymi nádormi, ktoré buď priamo syntetizujú estrogény, alebo secernujú HCG (testikulárne tumory), ktorý stimuluje tvorbu estrogénov. Lieky tvoria asi 20 % všetkých príčin gynekomastie.
Laboratórne vyšetrenia: testosterón, ak je TEST nízky aj LH, estradiol a HCG.
Predanalytické podmienky
Odber na všetky hormóny: sérum v skle alebo plaste, u premonopauzálnych žien uviesť deň cyklu. Vyšetrenie sa musí v ykonať ešte v deň odberu a materiál spracovať do 8 hodín. V prípade uskladnenia musia by ť splnené podmienky 2 – 8 °C maximálne 2 dni, v prípade zmrazenia -20 °C po obdobie 1 mesiac. 17-hydroxyprogesterón: odber vykonať ráno, u menštruujúcich žien vo folikulárnej fáze.
SHBG: odber vykonať nalačno.
Prolaktín: odber vykonať 3 hodiny po prebudení (optimálne medzi 8.00 – 10.00 hodinou).
Interferencie
Hemolýza: AMH
Lipémia: β-HCG
Záver
Laboratórne vyšetrenie hormonálneho stavu organizmu predstavuje dôležitú súčasť vyšetrení v diferenciálnej diagnostike gynekologických a andrologických endokrinopatií. Porozumenie fyziológie a patofyziológie je kľúčovým pri požadovaní vyšetrenia pohlavných hormónov v pravý čas a na správnu interpretáciu výsledkov.
Literatúra
1. Walace AM, Sattar N. The changing role of clinical laboratory in the investigation of polycystic ovarian syndrome. Clin. Biochem Rev. 2007;28(8):79–92.
2. Václavová Z, Borovský M, Payer J. Algoritmus hormonálnych vyšetrení v diferenciálnej diagnostike gynekologických endokrinopatií. Praktická gynekológie. 2002;3:23–26.
3. Pinkerton JV. Amenorrhoea. The Merck Manuals [online]. Available from: <www.merckmanuals.com/professional/gynecology-and-obstetrics/menstrual-abnormalities.>.
4. Reproductive hormones: The right test at the right time, for the right patient [online]. Available from: <http://www.bpac.org.nz/BT/2013/February/docs/best_tests_feb2013_reproductive_
hormones_pages_12-22.pdf.>.
5. Azziz R, et al. Position statement: Criteria for Defining Polycystic Ovary Syndromes a Predominantly
Hyperandrogenic Syndrome: An Androgen Excess Society Guideline. J Clin. Endocrinol.
Metab. 2006;91(11):4.
6. Rebar RW. Decreased Ovarian Reserve [online]. Available from: <http://www.merckmanuals.com/professional/gynecology-and-obstetrics/infertility>.
7. Ovarian reserve testing. Committee Opinion No. 618. American College of Obstetricians and Gynecologists. ObstetGynecol. 2015;125:268–73.
8. Kreze A, et al. Všeobecná a praktická endokrinológia. Bratislava: Academic Electronic Press, s. r. o.; 2004: 430–441.