*All tables, charts, graphs and pictures that are featured in this article can be found in the .pdf attachment at the end of the paper.
Úvod
Urogenitálna schistosomóza patrí k ochoreniam s endemickým výskytom v mnohých oblastiach subsaharskej Afriky. Parazit, medzihostiteľ − sladkovodný ulitník Bulinus globous a konečný hostiteľ tvoria spoločenstvo v dobre definovanom ekosystéme, v ktorom sa parazit reprodukuje a šíri. Snaha o kontrolu schistosomózy v tejto oblasti spočíva v hromadnom podávaní jednej dávky praziquantelu školopovinným deťom raz ročne. Cieľom našej práce bolo monitorovanie stavu kontaminácie vybraných využívaných vodných zdrojov ulitníkmi druhu B. globosus, pretože prerušenie transmisie vývojových štádií parazita (cerkárií) z medzihostiteľa na človeka by mohlo mať v manažmente tohto ochorenia zásadný význam.
Materiál a metodika
V lokalite Mwachiga, Mwaluphamba, Bilashaka a Mbuwani (Kwale county, Keňa) sme sledovali premorenie vybraných vodných zdrojov infikovanými ulitníkmi druhu B. globosus. Na detekciu prítomnosti patentného štádia parazita sme ulitníky B. globosus podrobili testu uvoľňovania cerkárií. Na neskoršie stanovenie prítomnosti prepatentného parazitárneho štádia pomocou dvoch po sebe nasledujúcich polymerázových reťazových reakcií (PCR) sme hemolymfu ulitníkov zachytili na FTA mikrokarty (obrázok 1). Pre DraI a Sh110/SmSl PCR sme použili primery podľa Amarir et al., 2014(1).
Výsledky
Medzihostiteľ infekcie – B. globosus – sa našiel v 10 zo 16 sledovaných vodných zdrojov. Test na uvoľňovanie cerkárií bol pozitívny v 2 vyšetrovaných lokalitách, a to na rieke Pengo a Tsanganyiko. Genetický materiál (hemolymfa) 68 slimákov B. globosus testovaný pomocou DraI PCR odhalil ďalších 7 pozitívnych vzoriek. Sh110/SmSl PCR ukázala, že 6 zo 7 slimákov pozitívnych na DraI bolo infikovaných parazitom S. haematobium. Pozitívne vzorky pochádzali z riek Mbararani, Buburu, Kiwumiro a Bangoni.
Diskusia
Urogenitálna schistosomóza je závažné chronické parazitárne ochorenie s endemickým výskytom v mnohých rurálnych oblastiach Kene. Snaha o kontrolu tohto ochorenia spočíva
dodnes v podávaní jednej dávky praziquantelu raz ročne školopovinným deťom. Zabrániť opätovnému styku detí po podanej liečbe s potenciálne infikovanou vodou je v týchto oblastiach z mnohých dôvodov neuskutočniteľné. Cieľom pri manažmente schistosomózy by malo byť nielen podávanie liečiva proti parazitóze na pravidelnej báze, ale aj prerušenie prenosu vývojových štádií parazita (cerkárií) z medzihostiteľa na človeka. Mapovanie zamorenosti používaných vodných zdrojov infikovaným medzihostiteľom by mohlo mať preto v manažmente tohto ochorenia zásadný význam.
Záver
Mapovanie stavu zamorenosti vybraných vodných zdrojov v regióne Kwale, Keňa dokázalo prítomnosť ulitníkov B. globosus, infikovaných pôvodcom urogenitálnej schistosomózy. Zdá sa, že často používaný test uvoľňovania cerkárií neodráža skutočnú mieru infekcie, pričom prepatentná perióda infekcie zachytená pomocou PCR testov by mohla byť v lepšom vzťahu so skutočnou hladinou kontaminácie vody parazitom.
LITERATÚRA1. Amarir F, Sebti F, Abbasi I, et al. Schistosoma haematobium detection in snails by DraI PCR and Sh110/Sm-Sl PCR: further evidence of the interruption of schistosomiasis transmission in Morocco. Parasites & Vectors 2014; 7(1): 288.
