*Všetky tabuľky, grafy a obrázky, ktoré sú súčasťou článku, nájdete v priloženom 
PDF súbore na konci štúdie.

Úvod

S. pneumoniae je baktéria ktorá  často osídľuje  sliznice horných  dýchacích ciest. Z asymptomatickej kolonizácie sa však môže  vyvinúť ochorenie dýchacích ciest  ale aj invazívna infekcia. Nazofaryngálne nosičstvo pneumokokov je častejšie  u malých  detí, ktoré  sú rezervoárom a vektorom tejto baktérie pri jej horizontálnom šírení v komunite. Kolonizácia sliznice nazofaryngu potenciálne patogénnymi baktériami je dynamický proces ovplyvnený najmä stavom lokálnej slizničnej imunity, ale je podmienený aj vekom, genetickými a socioekonomickými faktormi. Nosičstvo pneumokokov v ekonomicky vyspelých štátoch rastie s vekom. Vo Fínsku Syrjanen a kol.(1)  zaznamenali výskyt S. pneumoniae u 13 % detí  do 6 mesiacov a u 43 % detí vo veku nad 19 mesiacov. Zo socio-ekonomických a environmentálnych faktorov  na frekvenciu kolonizácie vplýva najmä veľkosť rodiny, počet súrodencov, príjem rodiny, fajčenie a užívanie antibiotík. Pri kolonizácii má dôležitú úlohu ekosystém sliznice a vzájomné interakcie medzi mikroorganizmami na sliznici horných  dýchacích ciest(2). Je známe, že vírusová infekcia zvyšuje predispozíciu na bakteriálnu superinfekciu napr. pri chrípke  býva ťažkou  komplikáciou  pneumokoková pneumónia(3). Nielen pri chrípke,  ale všeobecne pri infekciách spôsobených respiračnými vírusmi, ako napr.  rinovírus, metapneumovírus, RSV, adenovírus, koronavírusy je vyššia  predispozícia k bakteriálnej superinfekcii v dôsledku narušenia epitelovej  bariéry vírusom,  pre zvýšenie expresie adhezívnych proteínov viažucich potenciálne patogénne baktérie,  a pre narušenie funkcie neutrofilov, NK buniek  a monocytov(3). Interakcie medzi najčastejšími podmienenými patogénmi  kolonizujúcimi horné  dýchacie cesty S. pneumoniae, Haemophilus influenzae, Moraxella catarrhalis a Staphylococcus aureus boli dokázané aj v experimentálnych podmienkach(4). S. pneumoniae je mohutným producentom peroxidu vodíka. Ten pôsobí baktericídne aj na baktérie produkujúce katalázu (S. aureus, H. influenzae), enzým, ktorý rozkladá peroxid  vodíka(5,6).  Iným mechanizmom vzájomnej interferencie medzi  S. pneumoniae a H. influenzae je pôsobenie  pneumokokovej neuraminidázy na povrchové sialové kyseliny  H. influenzae, čím  sa zabráni adherencii hemofila k sliznici(7). Pravdepodobne najpriaznivejšie vzťahy sú medzi S. pneumoniae a M. catarrhalis.  Perez  a kol. v roku 2014(8) v štúdii vzťahov S. pneumoniae a M. catarrhalis v biofilmoch zistili, že v prítomnosti S. pneumoniae dochádza k množeniu kultúry M. catarrhalis. Tento fenomén je sprostredkovaný signálnou  molekulou Al-2. M. catarrhalis  svojou betalaktamázou poskytuje pasívnu ochranu pneumokokom proti betalaktámovým antibiotikám, preto je náročnejšia liečba koinfekcií týchto dvoch  mikroorganizmov. S. pneumoniae je baktéria, ktorá v posledných štyridsiatich rokoch sa zaradila medzi terapeuticky problematické mikroorganizmy pre  častú multirezistenciu na antibiotiká. Táto nepriaznivá vlastnosť je dôsledkom jej schopnosti rozpoznať, absorbovať a integrovať extracelulárne polydeoxynukleotidy do svojich štrukturálnych génov. Prítomnosť dlhých cudzích DNA sekvencií v génoch pre proteíny viažuce penicilín (PBP), tzv. mozaicizmus, spôsobuje polymorfizmus proteínov PBP, ich zníženú afinitu k penicilínu a zmenenú štruktúru baktérií rezistentných na peptidoglykán. S. pneumoniae získava cudzie DNA sekvencie podmieňujúce zníženú citlivosť až rezistenciu na penicilín od alfahemolytických streptokokov kolonizujúcich horné dýchacie cesty. Kmene rezistentné na penicilín sú často nositeľmi rezistencie aj na ďalšie skupiny antibiotík, ako sú makrolidy, linkozamidy, tetracyklíny, kotrimoxazol. Pneumokoky získavajú gény rezistencie aj od iných grampozitívnych (napr. stafylokoky, enterokoky) alebo od gramnegatívnych baktérií (napr. E. coli, Klebsiella spp., Neisseria spp., Haemophilus spp.)(9).

Cieľom  tejto  publikácie je  monitorovať výskyt  kmeňov S. pneumoniae vo výteroch z tonzíl a z nosa u detí do 5 rokov pri akútnych zápaloch horných dýchacích ciest  vo vybraných regiónoch Slovenska, zistiť jeho koincidenciu s inými patogénmi  alebo  potenciálnymi  patogénmi  horných  dýchacích ciest a prezentovať aktuálny  stav ich citlivosti  na testované antibiotiká podľa kritérií normy EUCAST.

Materiál a metodika

Do súboru sme zaradili  výtery z horných  dýchacích ciest detí  do  5 rokov veku  s diagnózami akútneho zápalu horných  dýchacích ciest, odobraté v období od 1. 3. 2014  do 31. 3. 2015. Výtery z tonzíl a z nosa odobrali ošetrujúci lekári na  detoxikovaný tampón v transportnom médiu  podľa Amiesa s aktívnym uhlím, ktoré  boli transportované pri teplote 20 až 25 °C do laboratórií HPL spol.  s r. o. v Komárne, Leviciach,  Galante,  Topoľčanoch, Prešove, Košiciach a Bratislave-Petržalke. Vzorky pochádzali od 115  804  pacientov z 13 okresov Západného Slovenska (Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany, Zlaté  Moravce, Dunajská Streda,  Partizánske, Galanta,  Bánovce nad Bebravou,  Pezinok, Bratislava V) a zo 7 okresov Východného Slovenska (Košice, Michalovce,  Trebišov, Prešov, Snina, Humenné, Sabinov).  Výtery boli inokulované na  krvný agar Columbia  so 7 % baranej krvi a boli inkubované 18 až 20 hodín  pri teplote 35 °C v mikroaerofilnom prostredí s 5 % CO2. Suspektné kolónie  S. pneumoniae boli overené testom citlivosti na optochín  (5 ug) a bola stanovená ich citlivosť na zostavu antibiotík – oxacilín (skríningový disk), erytromycín, klindamycín, ofloxacín, tetracyklín, kotrimoxazol – diskovou difúznou  metódou podľa pravidiel normy EUCAST(10,11). Na testovanie citlivosti bol použitý agar podľa Muellera a Hintonovej s 5 % konskej krvi a s NAD (MHF), na ktorú bolo rovnomerne v troch na  seba kolmých  smeroch naočkované inokulum  S. pneumoniae s hustotou 0,5 McF. Disky s požadovanou koncentráciou antibiotík  boli umiestnené na povrch naočkovaného kultivačného média  a následne boli inkubované v termostate s 5 % CO2 pri teplote 35 °C 18 až 20 hodín. Citlivosť na penicilín a amoxicilín bola hodnotená na základe skríningového testu betalaktámovej rezistencie S. pneumoniae skríningovým diskom s obsahom 1 ug oxacilínu  v súlade s normou EUCAST(10,11). V prípade,  že inhibičná  zóna  okolo  skríningového disku bola  ≥ 20 mm, testovaný kmeň  S. pneumoniae bol hodnotený ako citlivý na  penicilín  a amoxicilín.  Pri veľkosti inhibičnej zóny  1 ug oxacilínu < 20 mm,  ale  zároveň ≥ 8 mm  je perorálny fenoxymetylpenicilín v liečbe  klinicky neúčinný,  testovaný kmeň  bol  hodnotený ako  rezistentný na penicilín a citlivý na amoxicilín.  Pri veľkosti inhibičnej zóny 1 ug oxacilínového disku  < 8 mm, použitie  betalaktámového  antibiotika v liečbe je možné len na základe výsledku kvantitatívnej citlivosti – MIC. Keďže náš súbor tvorili ambulantní  pacienti v detskom veku, u ktorých sú betalaktámové antibiotiká pri infekciách horných  dýchacích ciest  liekmi voľby, na súbore 100  pacientov, z toho  85 pacientov s masívnym a 15 pacientov so stredne masívnym nálezom kmeňa S. pneumoniae v skríningovom teste so  zónou  oxacilínu < 8 mm  a zároveň rezistentným na makrolidové, linkozamidové antibiotiká a kotrimoxazol sme stanovili MIC ampicilínu (amoxicilínu) antibiotika, ktoré prichádza do úvahy v perorálnej liečbe.  Kvantitatívnu  citlivosť týchto  kmeňov  na ampicilín (amoxicilín) sme stanovili  pomocou E-testu.  Suspenziu testovaného kmeňa s hustotou 0,5 McF sme naniesli na povrch kultivačného média  MHF tak, ako pri diskovej  difúznej metóde, s následným uložením prúžku E-testu obsahujúcim gradient koncentrácií testovaného antibiotika ampicilínu. Takto pripravenú pôdu  s E-testom sme inkubovali  18 až 20 hodín  pri teplote 35 °C v prostredí 5 % CO2 a následne sme odčítali  hodnotu minimálnej inhibičnej  koncentrácie (MIC) podľa odporúčaní výrobcu(20).

Výsledky

Za sledované obdobie bolo  v   uvedených laboratóriach HPL spol. s r. o. analyzovaných spolu  115 804 výterov z horných dýchacích ciest  od detí vo veku do 5 rokov. Tieto tvorili 50,76 % všetkých výterov z horných  dýchacích ciest  odobratých od pacientov do veku 18 rokov. V tabuľke 1 a na grafe 1 uvádzame počet a percentuálny podiel výterov z horných dýchacích ciest  s nálezom S. pneumoniae u detí do 5 rokov veku v regiónoch jednotlivých pracovísk HPL spol.  s r. o. Na porovnanie v tabuľke 2 uvádzame počet a percentuálny podiel nálezov  S. pneumoniae v ostatnej časti detskej populácie (vek 6 až 18 rokov).

Najvyšší podiel S. pneumoniae u detí do 5 rokov veku sme zaznamenali v regióne laboratória v Topoľčanoch (14,09 %) a najnižší  v regióne laboratória v Komárne  (6,81 %). Výskyt S. pneumoniae u detí starších ako 5 rokov bol vo všetkých regiónoch výrazne nižší ako u detí do 5 rokov veku.

Najviac kmeňov  S. pneumoniae bolo izolovaných v regióne laboratória v Bratislave-Petržalke a v prešovskom regióne (graf 1).

Počet a percentuálny podiel nálezov S. pneumoniae v jednotlivých  vekových kategóriách detí  do 5 rokov znázorňuje tabuľka 3 a graf 2.

Výskyt S. pneumoniae pri infekciách horných  dýchacích ciest v sledovanej vekovej  kategórii detí  do  5 rokov rastie s vekom s najvyšším výskytom v skupine 3- až 5-ročných. Výnimkou  je prešovský región, kde sme zaznamenali vyšší výskyt tejto baktérie v skupinách detí do 1 roka a u 1- až 3-ročných.

Zaujímala nás aj koincidencia S. pneumoniae s ďalšími potenciálne alebo primárne patogénnymi baktériami pri zápaloch horných dýchacích ciest  u detí do 5 rokov. Prehľad týchto nálezov uvádzame v tabuľke 4.

Najčastejší bol súčasný nález  S. pneumoniae a M. catarrhalis (24,47 %), S. pneumoniae s H. influenzae sa vyskytovali spolu  u 8,02 % pacientov a súčasný nález  S. pneumoniae a S. aureus sme zaznamenali u 5,01 % pacientov. Súčasný výskyt s inými podmienenými patogénmi, resp. primárnymi  patogénmi horných dýchacích ciest  sme zaznamenali iba ojedinele.

Prehľad  rezistencie kmeňov  S. pneumoniae izolovaných zo vzoriek horných dýchacích ciest detí do 5 rokov pri zápalových ochoreniach horných dýchacích ciest na testované anti- mikrobiálne látky uvádzame v tabuľke 5.

V našom súbore bolo 14 až 41 % kmeňov  S. pneumoniae necitlivých  na fenoxymetilpenicilín. V rezistencii na toto  antibiotikum  sme zaznamenali výrazný geografický rozdiel. Vo väčšine regiónov západného Slovenska bola táto rezistencia okolo 20 %, s výnimkou regiónu  laboratória v Topoľčanoch, kde  bol podiel kmeňov  necitlivých  na  fenoxymetylpenicilí 36 %. Na východnom Slovensku bola miera necitlivosti kmeňov S. pneumoniae na fenoxymetylpenicilín v prešovskom regióne  41 %. Rezistencia na makrolidové antibiotiká sa v našom  súbore pohybovala od 23 do 44 % a na linkozamidy  od 14 do 33 %. Rezistencia na kotrimoxazol sa v našom súbore vyskytovala od 11 do 32 %. V prípade 100 vybraných kmeňov S. pneumoniae s rezistenciou na  erytromycín,  klindamycín, kotrimoxazol a  s výsledkom skríningového testu betalaktámovej rezistencie svedčiaceho o nevhodnosti fenoxymetylpenicilínu  v liečbe sme vykonali kvantitatívne stanovenie citlivosti  na ampicilín  (amoxicilín)  E-testom. Na základe výsledku E-testu  bolo 57 % testovaných kmeňov  rezistentných (MIC > 2 mg/l)  na ampicilín (amoxicilín), 34% intermediárne citlivých (MIC > 0,5 ≤ 2 mg/l)  a iba 9 % testovaných kmeňov vykazovalo  citlivosť (MIC ≤ 0,5 mg/l)  na ampicilín (amoxicilín) podľa interpretačných kritérií normy EUCAST(10,11).

Diskusia

Nazofaryngálne nosičstvo Streptococcus pneumoniae je hlavným faktorom šírenia tejto baktérie v populácii. Prehľadné štúdie venujúce sa zmapovaniu výskytu tejto baktérie v populácii detí boli vykonávané najmä pred zavedením očkovania proti tejto baktérii s cieľom zistiť prevalenciu sérotypov v populácii.  V našej štúdii  sme sledovali  výskyt S. pneumoniae u detí do 5 rokov s príznakmi infekcie horných dýchacích ciest na početnom súbore 115 804 pacientov. Keďže sérotypizácia kmeňov S. pneumoniae nie je súčasťou rutinnej mikrobiologickej diagnostiky a vykonáva sa iba v prípade kmeňov spôsobujúcich invazívnu infekciu alebo zápal stredného ucha, prehľad sérotypov nie je súčasťou našej práce. Naše  výsledky môžeme porovnať  s výsledkami podobnej štúdie ktorú vykonávali v Litve medzi februárom 2012  a marcom 2013(12). Do štúdie zahrnuli  celkovo  900  detí vo veku  do  6 rokov  s príznakmi akútnej  infekcie horných alebo  dolných dýchacích ciest  a ktoré neboli  očkované proti pneumokokom. S. pneumoniae bol izolovaný z výterov horných  dýchacích ciest  u 367 detí, miera ich kolonizácie pneumokokom bola 40,8 %. Ferreira a kol. v roku 2001(13)  sledovali výskyt S. pneumoniae v súbore 400 detí do 5 rokov s príznakmi  rinofaryngitídy. Vzorky odoberali v období od júna 1997 do mája 1998 na detskej pohotovosti dvoch nemocníc v Sao Paule v Brazílii. Pneumokoka izolovali z nazofaryngu 139 detí, miera kolonizácie bola 34,8 %. V našom sú- bore sa vyskytoval nález S. pneumoniae v 10,86 % vzoriek detí do 5 rokov veku. Syrjanen a kol.(1) sledovali výskyt nosičských kmeňov S. pneumoniae u 329 detí vo veku 2 mesiacov až 2 roky, keď boli deti zdravé a následne aj pri prejavoch infekcie horných dýchacích ciest, resp. pri príznakoch akútneho zápalu stredoušia. Z 3 024 výterov z nazofaryngu odobratých od detí v bezpríznakovom štádiu zaznamenali prítomnosť S. pneumoniae v 649 vzorkách (21 %). U zdravých  detí pozorovali zvyšovanie výskytu nosičstva S. pneumoniae vekom  (9 % u 2-mesačných až 43 % u 2-ročných). Z 2007  výterov z nazofarnygu odobratých od detí sledovaného súboru v čase prejavov infekcie dýchacích ciest  alebo  akútneho zápalu stredoušia zaznamenali nález  S. pneumoniae v 826 (41 %) vzorkách. V našom súbore sme tiež pozorovali postupný nárast výskytu S. pneu– moniae s vekom, s výnimkou prešovského regiónu. Percentá výskytu v našom súbore sú však nižšie, možným vysvetlením je veľkosť súboru – v spomínanej publikácii  bolo analyzovaných 3 024 výterov z horných dýchacích ciest zdravých a 2 007 výterov chorých  detí, v našom súbore sme vyhodnotili výsledky 115 804 výterov z horných  dýchacích ciest detí do 5 rokov veku  s prejavmi  akútnej  infekcie  horných dýchacích ciest. Celý rad dostupných štúdií bolo zameraných prevažne na zmapovanie výskytu S. pneumoniae v populácii  bez príznakových detí v súvislosti s plánovaným zavedením očkovania proti tejto baktérii. Keďže tieto publikácie sa týkajú výskytu S. pneumoniae v súboroch zdravých detí,  nie je úplne relevantné porovnávať ich výsledky s našimi  výsledkami. Kumar a kol.(14) na súbore 190 bezpríznakových detí vo veku 3 mesiacov až 5 rokov sledovali nazofaryngálne nosičstvo S. pneumoniae v období  od decembra 2010  do decembra 2011  v Bangalore (India). Pneumokoka izolovali u 53 zo 190 detí, čo predstavuje 27,9 %. Vo vekovej distribúcii výskytu pneumokokov sme zaznamenali značnú odlišnosť medzi výsledkami publikácie Kumar  a kol. a našimi  výsledkami. U nás  bola prevaha výskytu S. pneumoniae u detí vo vekovej kategórii 3- až 5-ročných, len v prešovskom regióne bol výskyt tejto baktérie najvyšší u detí mladších ako 3 roky. V publikácii Kumar a kol. uvádzajú najvyšší výskyt S. pneumoniae u detí vo veku 3 až 12 mesiacov (49,2 %). Podobná multicentrická štúdia bola vykonaná v Rumunsku v období od novembra 2011 do apríla 2013 v štyroch mestách na súbore 2 000 zdravých  detí do 5 rokov veku(15). S. pneumoniae izolovali z výterov z nazofaryngu 505 detí, nosičstvo pneumokoka v sledovanom súbore bola 25,25 %. Pozorovali  nárast výskytu  nosičstva S. pneumoniae vekom  – 16,7 % u detí do 11 mesiacov a 29,4 % u detí 3- až 5-ročných. Zaujímavé sú vzájomné vzťahy potenciálne patogénnych baktérií a ich súčasný výskyt na sliznici horných  dýchacích ciest(4,5,6,7,8). V našom súbore sa tiež potvrdila častejšia koincidencia S. pneumoniae a M. catarrhalis ako S. pneumoniae a ostatných potenciálne patogénnych mikroorganizmov. Súčasný nález S. pneumoniae s M. catarrhalis sa vyskytoval v 24,47 %, kým súčasný nález  S. pneumoniae a H. influenzae sme pozorovali v 8,02 %. S. pneumoniae a S. aureus sa vyskytovali spolu v 5,01 % analyzovaných vzoriek. Uvedené skutočnosti jednoznačne svedčia o dôležitosti  bakteriologickej  kultivačnej analýzy vzoriek z horných  dýchacích ciest  aj v prípadoch, že pacient má spočiatku príznaky svedčiace o vírusovej etiológii. V prípade stredne masívneho a masívneho nálezu  podmienene patogénnych baktérií  je dôležité stanoviť  citlivosť na antimikrobiálne látky, aby v prípade potreby  bola  možná cielená antibiotická  liečba. V našom súbore sme do výsledkového listu uviedli rezistenciu/necitlivosť na penicilín, t. j. nepoužiteľ- nosť perorálneho fenoxymetylpenicilínu u ambulantných pacientov v prípade 14 až 41 % testovaných kmeňov  S. pneu– moniae. V rezistencii na penicilín  sme zaznamenali výrazný geografický rozdiel – vo väčšine regiónov  Západného Slovenska bola táto rezistencia okolo 20 %, s výnimkou regiónu labo- ratória  v Topoľčanoch, kde bol podiel  kmeňov necitlivých  na penicilín 36 %. Na Východnom Slovensku bola  miera necitlivosti kmeňov S. pneumoniae na penicilín v prešovskom regióne 41 %. Podiel kmeňov necitlivých na penicilín v regiónoch Západného  Slovenska (okrem   Topoľčian)  je  porovnateľný s výsledkami podobných prác, v ktorých  bol hodnotený antibiogram neinvazívnych kmeňov  S. pneumoniae podľa aktuálnych zásad EUCAST. Ruskí autori Mayanskiy a kol. v roku 2013 publikovali výsledky rezistencie 863 neinvazívnych izolátov S. pneumoniae izolovaných z dýchacích ciest a zo stredoušia. Zaznamenali 28 % kmeňov necitlivých  na penicilín(16).  Autori z Litvy analyzovali výtery z nazofaryngu 900 detí v predškolskom  veku s akútnou infekciou horných dýchacích ciest. Zaznamenali 15,8 % kmeňov necitlivých na penicilín(12). Rezistencia na makrolidové antibiotiká sa v našom súbore pohybovala od 23 do 44 % a na linkozamidy od 14 do 33 %. Rezistencia na kotrimoxazol sa v našom súbore vyskytovala od 11 do 32 %. Keď to porovnáme s výsledkami podobnej práce(12), kde autori zaznamenali rezistenciu testovaných kmeňov  S. pneumoniae u  detí  v predškolskom veku  na  erytromycín 21,3  %, na klindamycín  16,9 % a kotrimoxazol 27,3 %, môžeme povedať, že u nás  je miera rezistencie kmeňov  S. pneumoniae izolovaných z horných  dýchacích ciest  detí s infekciami horných dýchacích ciest  vyššia. Naše  výsledky sú v súlade s výsledkami projektu  MIKROMED, podľa  ktorých  už v prvom polroku 2014 bola rezistencia S. pneumoniae na makrolidové antibiotiká viac ako 30 %(17). Nie je dobrá správa ani to, že zo 100 kme- ňov rezistentných na fenoxymetylpenicilín so zónou  oxacilínu < 8 mm, makrolidy, linkozamidy  a kotrimoxazol bolo v kvantitatívnom teste citlivosti citlivých na ampicilín (amoxicilín)  iba 9 %, intermediárne citlivých 34% a rezistentných 57%. Síce sme analyzovali iba 100 kmeňov S. pneumoniae rezistentných na antibiotiká ktoré by prichádzali do úvahy v perorálnej liečbe detí  s akútnou infekciou  horných  dýchacích ciest,  ale  tieto predbežné výsledky poukazujú na to, že pri interpretácii MIC ampicilínu (amoxicilínu) podľa kritérií EUCAST by ani toto antibiotikum nebolo vhodné v liečbe. Zistili sme však, že pri interpretácii týchto  výsledkov podľa kritérií americkej normy  CL- SI(18,19),  výsledky  kvantitatívneho testovania  citlivosti  nami vybraných  100 kmeňov  S. pneumoniae na ampicilín (amoxicilín) by boli oveľa priaznivejšie. Na základe interpretačných kritérií CLSI v nami otestovanom súbore 100 kmeňov S. pneumoniae by bolo 43% kmeňov  citlivých na amoxicilín (MIC ≤ 2 ug/ ml), 55% kmeňov  intermediárne citlivých (MIC > 2 ug/ml < 8 ug/ml) a iba 2 % kmeňov by sme hodnotili  ako  rezistentné (MIC ≥ 8 ug/ml). Táto otázka však vyžaduje ďalšiu analýzu  na väčšom súbore kmeňov  po rutínnom zavedení kvantitatívne- ho testovania citlivosti S. pneumoniae na ampicilín (amoxicilín) v prípade kmeňov rezistentných na všetky ostatné antibiotiká, ktoré  je možné podávať  v detskom veku  v perorálnej forme.

Záver

Naša štúdia poukázala na  potrebu prehodnotiť a bližšie analyzovať interpretačné kritériá  kvantitatívneho testu citlivosti na ampicilín (amoxicilín) v prípade kmeňov izolovaných z výterov z horných  dýchacích ciest detí ktorým S. pneumoniae spôsobuje opakované komplikácie zdravotného stavu s príznakmi  akútneho zápalu horných  dýchacích ciest  a na základe testu citlivosti  nie je iná vhodná alternatíva liečby. Keďže u týchto detí sa väčšinou jedná o nosičský stav, treba vždy individuálne prehodnotiť potrebu perorálnej antimikrobiálnej liečby, v menej  závažných prípadoch stačí aplikácia antibiotík  lokálne  na sliznicu  nosa, napr. neomycín s bacitracínom alebo  ofloxacín. V prípade pretrvávania nosičstva S. pneumoniae môže byť riešením aj imunomodulačná liečba komerčná alebo  individualizovaná, ktorá  napomáha mobilizácii faktorov vrodenej imunity a zvládnutiu recidivujúcich zápalov horných dýchacích ciest komplikovaných podmienene patogénnymi baktériami.

Poďakovanie

Autori  publikácie  ďakujú  za  spoluprácu všetkým  kolegom z pracovísk HPL uvedených v publikácii.

Literatúra
1. Syrjanen RK, et al. Nasopharyngeal carriage of Streptococcus pneumoniae
in Finnish children younger than 2 years old. The Journal of Infectious
Diseases 2001; 184: 451-459.
2. Bogaert D, de Groot R, Hermans PWM Streptococcus pneumoniae
colonisation: the key to pneumococcal disease. The Lancet Infectious
Diseases 2004; 4: 144-154. Pôvodné práce 1/2017 15
3. McCullers JA, Insights into the interaction between influenza virus
and pneumococcus. Clinical Microbiology Reviews 2006; 19: 571-582.
4. Astrid A, et al. Viral and Bacterial Interactions in the Upper Respiratory
Tract. Plos Pathogens 2013; 9(1): e1003057.
5. Regev-Yochay G, et al. Is nasopharyngeal carriage of Streotococcus
pneumoniae protective against carriage of Staphylococcus aureus? 43rd
ICCAC; Chicago; sept 14-17, 2003, abstr. G-2048.
6. Pericone CD, et al. Inhibitory and bactericidal effects of hydrogen peroxide
production by Streptococcus pneumoniae on other inhabitants of
the upper respiratory tract. Infection and Imunity 2000; 68(7): 3990-3997.
7. Shakhnovich EA, King SJ, Weiser JN Neuraminidase expressed by
streptococcus pneumoniae desialylates the lipopolysaccharide of Neisseria
meningitidis and Haemophilus influenzae: A paradigm for interbacterial
competition among pathogens of the human respiratory tract. Infection
and Imunity 2002; 70(12): 7161-7164.
8. Perez AC, Pang B, King LB, et al. Residence of Streptococcus pneumoniae
and Moraxella catarrhalis within polymicrobial biofilm promotes antibiotic
resistance and bacterial persistence in vivo. Pathogens and disease
2014; 70(3): 280-288.
9. Tomasz A. Antibiotic resistence in Streptococcus pneumoniae. Clinical
Infectious Diseases 1997; 24(Suppl 1): S85-8.
10. European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing Breakpoint
tables for interpretation of MICs and zone diameters Version 4.0,
valid from 2014-01-01, Dostupné na http://www.eucast.org/
11. European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing Breakpoint
tables for interpretation of MICs and zone diameters Version 5.0,
valid from 2015-01-01, Dostupné na http://www.eucast.org/
12. Stacevičiene I, et al. Antibiotic resistance of Streptococcus pneumoniae,
isolated from nasopharynx of preschol children with acute respiratory
tract infection in Lithuana. BMC Infectious Diseases 2016; 16: 216.
13. Ferreira LM, et al. Nasopharyngeal colonisation and antimicrobial resistance
of Streptococcus pneumoniae isolated from children with acute
rhinopharyngitis. Journal de Pediatria 2001; 77(3): 227-234.
14. Kumar KLR, et al. Nasopharyngeal carriage, antibiogram & serotype
distribution of Streptococcus pneumoniae among healthy under five children.
Indian J Med Res 2014; 140: 216-220.
15. Luminos M, et al. Nasopharyngeal carriage of Streptococcus pneumoniae
in Romanian children before the introduction of the pneumococcal
conjugated vaccination into the national immunization programe:
a national, multi-centre, cross-sectional observational study. International
Journal of Infectious Diseases 2014; 29: 169-173.
16. Mayanskiy N, et al. Serotypes and antibiotic resistance of non-invasive
Streptococcus pneumoniae circulating in pediatric hospitals in Moscow,
Russia. International Journal of Infectious Diseases 2014; 20: 58-62.
17. Líšková A. Racionálna antibiotická terapia respiračných infekcií.
Primárny kontakt 2014; 2(6): 14-16.
18. Performance standards for antimicrobial susceptibility testing , twenty
fourth informational supplement, CLSI 2014; M100-S24
19. Performance standards for antimicrobial susceptibility testing , twenty
fourth informational supplement, CLSI 2015; M100-S25
20. Liofilchem® – MIC Test Strip Technical Sheet Streptococcus pneumoniae
– MTS23 Rev.6