Keywords: Keywords for this article was not defined
V rámci prednáškových blokov boli vzdelávacie workshopy zamerané na konkrétnu oblasť alebo aktuálnu problematiku, stretnutia s expertmi a rôzne sympóziá. Bližšie informácie o podujatí nájdete na webovej stránke http://www.eccmid.org/.
Po predchádzajúcej aktívnej účasti pred dvomi rokmi na 24. ECCMID v Barcelone, kde sa nám podarilo prvýkrát odprezentovať poster s predbežnými výsledkami liečby chronických a recidivujúcich kolpitíd autovakcínami, sa nám tentokrát podarilo prebojovať medzi elektronické postery s ústnou prezentáciou. Náš poster s názvom „Treatment of chronic and recurrent vulvovaginitis with autogenous microbial vaccines – a two year follow-up study“ po posúdení tromi nezávislými recenzentmi zaradili do elektronickej posterovej sekcie s názvom „Vaccine research news between microbiota, seroprotection and attitudes“ pod číslom EP0250. Sekciu moderovala Hanna M. Nohynek, expertka na vakcináciu z Helsínk. Poster som prezentovala v anglickom jazyku s 5 – 6-minútovým stručným prejavom, záujemcovia kládli 1 – 2 otázky.
Naša práca pozostávala z hodnotenia úspešnosti liečby súboru 61 pacientok liečených autovakcínami na chronické a recidivujúce kolpitídy počas rokov 2011 až 2013 a z hodnotenia ich zdravotného stavu počas dvoch rokov po ukončení liečby autovakcínami. U každej pacientky sme zaznamenávali informácie o zdravotnom stave a mikrobiologických kultivačných nálezoch a hodnotili sme počet recidív, ktoré mali počas 10-mesačnej liečby a v období následného dvojročného sledovania. Štúdiu sme ukončili v októbri 2015. Do skupiny úspešne liečených pacientok sme zaradili pacientky, ktoré nemali recidívu alebo mali len jednu recidívu počas 10 mesiacov liečby autovakcínami (skupina S). Pacientky, ktoré mali 2 recidívy počas liečby, sme zaradili do skupiny čiastočne úspešne liečených (skupina P). Pacientky, ktoré mali 3 a viac recidív, sme zaradili do skupiny neúspešne liečených (skupina F). Na konci 10-mesačnej liečby sme mali 41 (67,21 %) úspešne liečených pacientok (skupina S), 12 (19,67 %) čiastočne úspešne liečených (skupina P) a 8 (13,12 %) neúspešne liečených pacientok (skupina F). Následne po ukončení liečby v prvom aj v druhom roku sledovania sme hodnotili počet recidív v jednotlivých skupinách pacientok. Ukázalo sa, že u 70 – 78 % pacientok skupiny S pretrvával výrazne zlepšený zdravotný stav počas 2 rokov po skončení liečby. Väčšina pôvodne čiastočne úspešne liečených (skupina P) a dokonca niekoľko pacientok z pôvodne neúspešne liečených (skupina F) bolo tiež bez recidív alebo maximálne s jednou recidívou počas dvojročného sledovania. Celkový podiel pacientok bez recidív alebo s jednou recidívou počas 1. roka sledovania bolo 67,21 % a v 2. roku 68,85 %.
Zistili sme, že táto forma liečby účinne redukuje počet recidív bakteriálnych a mykotických kolpitíd. Napriek tomu, že liečba autovakcínami je historicky zaužívaná liečebná metóda chronických infekcií odolávajúcich antimikrobiálnej liečbe v okolitých štátoch, ako sú Česká republika, Rumunsko, Poľsko, náš príspevok bol jediný, ktorý sa zaoberal touto problematikou. V odborných kruhoch sa však stále intenzívnejšie zdôrazňujú problémy spôsobené nedostatočnou účinnosťou antimikrobiálnej terapie a hľadajú sa alternatívne riešenia. Aj to môže byť dôvodom, prečo nám dali priestor na takom dôležitom podujatí, a bolo pre nás cťou a potešením prezentovať naše výsledky aj v zahraničí. Poster je dostupný na webovej stránke: http://eccmidlive.org/#resourcegroups/query=ep0250.