*All tables, charts, graphs and pictures that are featured in this article can be found in the .pdf attachment at the end of the paper.
Dirofilarióza u psov na Slovensku (2007-2019)
V období rokov 2007 až 2019 bolo na dirofilariózu vyšetrených 5 789 psov zo všetkých okresov Slovenska. Priemerná prevalencia Dirofilaria spp. dosiahla 9,88 %, s najnižším počtom nakazených jedincov v žilinskom a prešovskom kraji (2 %, resp. 4 %) a najvyššími hodnotami, na úrovni približne 20 %, v nitrianskom a trnavskom kraji(1). Jednoznačne dominantným druhom cirkulujúcim na území Slovenska je D. repens s priemernou prevalenciou u psov 10,66 %; 39 psov (0,67 %) bolo nakazených druhom D. immitis, zmiešaná forma infekcie oboma druhmi bola potvrdená u 31 (0,54 %) vyšetrených zvierat. Dôležitým zistením je fakt, že od roku 2017 dochádza k signifikantnému nárastu infekcií spôsobených druhom D. immitis, pričom boli zaznamenané aj prípady s fatálnym koncom(2). Väčšina prípadov pľúcnej (srdcovej) dirofilariózy bola diagnostikovaná v okrese Komárno. Vzhľadom na to, že mikrofilaremické neliečené jedince sú hlavným prameňom nákazy nielen pre ostatné psy, ale aj pre ľudskú populáciu, treba apelovať na praktických veterinárnych lekárov, aby testovanie na dirofialariózu zaradili medzi rutinné
preventívne vyšetrenia a prispeli tak k obmedzeniu ďalšieho šírenia parazita.
Ľudské prípady dirofilariózy na Slovensku (2007-2019)
Prvý autochtónny prípad dirofilariózy u človeka na Slovensku bol diagnostikovaný v roku 2007(3). Do konca roka 2019 pracovníci Parazitologického ústavu SAV v Košiciach a spoločnosti MEDIREX GROUP v Bratislave registrovali spolu 20 prípadov infekcie, pri ktorých bola prítomnosť parazita potvrdená morfologicky, histologicky a/alebo analýzou DNA. Zároveň sú evidované ďalšie prípady na základe hlásenia lekárov, avšak bez možnosti analýzy biologického materiálu. U 15 pacientov bola diagnostikovaná subkutánna forma dirofilariózy, v niektorých prípadoch aj s potvrdeným syndrómom larva migrans cutanea(4), v 4 prípadoch bol pôvodca lokalizovaný v spojivkovom vaku, a registrovaný bol aj prípad vzácnej formy pľúcnej infekcie(4). Vo všetkých týchto prípadoch bol ako pôvodca ochorenia identifikovaný druh D. repens. Vekové rozpätie infikovaných ľudí sa pohybovalo od 3 do 71 rokov (14 muži a 6 žien). Väčšina nakazených pochádzala z regiónov juhozápadného Slovenska (Bratislavskýkraj – 5 pacientov, Nitriansky kraj – 5 pacientov, Trnavský kraj – 3 pacienti), traja ľudia s potvrdenou dirofilariózou boli z Prešovského kraja, a po dvoch infikovaných sme registrovali v Košickom a Žilinskom kraji. S prihliadnutím na epidemiologickú situáciu vo výskyte dirofilariózy v populácii psov, a hlavne aktuálne rýchlo sa šíriaci druh D. immitis, ktorý je zodpovedný za pľúcnu formu ochorenia, treba sa zamerať na vývoj a štandardizáciu citlivých diagnostických postupov využiteľných v bežnej medicínskej aj veterinárnej laboratórnej praxi.
Poďakovanie: Výskum bol podporený finančnými prostriedkami projektu APVV-15-0114.
Konflikt záujmov: Autori vyhlasujú, že nemajú žiadny konflikt záujmov.
Literatúra
1. Miterpáková M, Iglódyová A, Čabanová V, et al. Canine dirofilariosis endemic in Central Europe – 10 years of epidemiological study in Slovakia. Parasitology Research 2016; 116(6): 2389-2395.
2. Miterpáková M, Zborovská H, Bielik B, et al. The fatal case of an autochthonous heartworm disease in a dog from a non-endemic region of south-eastern Slovakia. Helminthologia 2020; 57(2): in press.
3. Babál P, Kobzová D, Novák I, et al. First case of cutaneous human dirofilariosis in Slovak Republic. Bratislava Medical Journal 2008; 109(11): 486-488.
4. Miterpáková M, Antolová D, Ondriska F, et al. Human Dirofilaria repens infections diagnosed in Slovakia in the last 10 years (2007-2017). Wiener Klinische Wochenschrift 2017; 129 (17-18): 634-641.
