Tohtoročný 27. európsky kongres klinickej mikrobiológie a infekčných chorôb ECCMID 2017, ktorý sa konal koncom apríla vo Viedni, sa skončil rekordnou účasťou. Na konferen­cii bolo prítomných 12 494 ľudí zo 126 krajín celého sveta. Iš­lo o multiodborové stretnutie laboratórnych, klinických a ve­deckých pracovníkov, ktorí sa zaoberajú mikrobiologickou, mykologickou, virologickou a parazitologickou problemati­kou. Prezentované boli najnovšie poznatky v oblasti klinic­kej mikrobiológie a infekčných ochorení s dôrazom na aktu­álne objavy v laboratórnej diagnostike, v terapii a prevencii infekčných ochorení. Podujatie bolo rozdelené do viacerých sekcií: sympózií, kľúčových lekcií, prednášok, posterov, in­tegrovaných sympózií organizovaných komerčnými firmami, edukačných seminárov a stretnutí s expertmi v daných od­boroch.

Aktívne sa zúčastniť na tejto celosvetovej akcii nie je jed­noduché, a to z dôvodu veľmi prísnej revízie odborných prí­spevkov. Nám sa však podarilo uspieť s prácou s názvom „Serological diagnosis of human toxocarosis with a focus on detection of IgA anti-Toxocara antibodies”, ktorú pripra­vil kolektív autorov RNDr. Vojtech Boldiš, PhD., doc. RNDr. František Ondriska, PhD., a Mgr. Simona Lipková (obrázok 1).

V štúdii sme sa zaoberali infekčným ochorením známym pod názvom humánna toxokaróza. Toxokaróza je jednou zo zá­važných zoonóz, ktorá je spôsobená larvami parazitických červov Toxocara canis (škrkavka psia) a T. cati (škrkavka mačacia; (obrázok 2). Človek sa nakazí požitím vajíčok, kto­ré pochádzajú z výkalov definitívneho hostiteľa (pes alebo mačka). Na Slovensku je výskyt larválnej toxokarózy vysoký a stále narastá v súvislosti so zvyšujúcim sa počtom psov a mačiek. Ochorenie je vyvolané migrujúcimi larvami škrkaviek, ktoré sa dostávajú do rôznych ľudských orgánov. Rutin­ná diagnostika humánnej toxokarózy je založená na detek­cii špecifických protilátok triedy IgG. Na rozlíšenie akútnej a chronickej infekcie však detekcia IgG špecifických protilá­tok nie je postačujúca. Z tohto dôvodu sme imunodiagnostiku humánnej toxokarózy rozšírili o detekciu IgA antitoxokarových protilátok, o determináciu avidity IgG špecifických protilátok proti Toxocara spp. a v neposlednom rade o ziste­nie hladín eozinofilov či celkových IgE protilátok vyšetrova­ných pacientov, ktoré patria medzi významné markery a do­pĺňajú nami vytvorenú sérologicko-diagnostickú mozaiku toxokarózy.