*All tables, charts, graphs and pictures that are featured in this article can be found in the .pdf 
 attachment at the end of the paper.

Karcinóm krčka maternice tvorí druhú najčastejšiu rakovinu u žien vo svete i na Slovensku. V etiológii vzniku ochorenia zohráva rozhodujúcu úlohu pretrvávajúca infekcia vysoko rizikovými typmi ľudského papilomavírusu (HR HPV).

Včastná detekcia pred rakovinových štádií ochorenia, tzv. dysplázií (skvamóznych a glandulárnych) môže zásadným spôsobom redukovať výskyt rozvinutých foriem tohto ochorenia a znížiť tak mortalitu. Cytologická diagnostika má preto nezastupiteľnú úlohu v diagnostike tohto ochorenia.

Skríning rakoviny krčka maternice ponúka dve možnosti vyšetrenia:

1. Cytologický test, ktorý je založený na mikroskopickom zhodnotení morfológie buniek, čo je pomerne lacná, senzitívna a špecifická metóda, avšak má svoje limity.

V súčastnosti máme dve možnosti vyšetrenia v cytológii steru z krčka maternice. Klasickú tzv. konvenčnú cytológiu, kde sa ster odobratý z krčka maternice natrie na podložné sklíčko, zafarbí sa a následne ho cytológ vyhodnotí vo svetelnom mikroskope. Liquid-based cytológiu (LBC), kde sa ster odobratý z krčka maternice odoberie do špeciálneho média vo vyjálke a následne spracováva v laboratóriu. LBC ponúka na rozdiel od konvenčnej cytológie viac možností ako len morfologické vyhodnotenie, medzi ktoré patria HPV testy, vyšetrenie na chlamýdie a neisseria gonorrhoea, prípadne stanovenie iných molekulárnych markerov. Detekcia ľahkých a ťažkých stupňov skvamóznych intraepiteliálnych lézií je v LBC signifikantne efektívnejšia pre vyššiu kvalitu vzoriek a možnosť imunohistochemického vyšetrenia duálnou protilátkou Ki67 a p16.

2. Genetické vyšetrenie steru na HR-HPV, kde sa stretávame s vysokou prevalenciou najmä u mladých žien, z ktorých väčšina infekciu spontánne eliminuje, táto metóda je však finančne náročnejšia.

Imunohistochemické vyšetrenie duálnou protilátkou p16 a Ki67.

Proteín p16 INK4 hrá kľúčovú úlohu v regulácii G1-S prechodu v bunkovom cykle. Over-expresia tohto proteínu je priamo spojená s onkogénnou transformáciou cervikálnych buniek.

Ki67 je labilný non-histónový nukleárny proteín proliferačne aktívnych buniek. Detekciou p16 a Ki67 imunohistochemickým farbením duálnou protilátkou sa zvyšuje záchyt závažných foriem skvamóznych intraepitelových lézií.

V našom laboratóriu sme previedli analýzu spolu 81 vyšetrení, kde sme evidovali od jednej pacientky cytologické vyšetrenie a následne aj bioptické vyšetrenie krčka maternice.

Výsledky analýzy:

• 16 pacientiek s cytologickým záverom ASUC, z nich všetky boli imunohistochemicky p16/Ki67 negatívne a následne v bioptickom vyšetrení boli bez verifikovanej cervikálnej intraepitelovej neoplázie alebo s ľahkým stupňom cervikálnej intraepitelovej neoplázie (CIN I).
• 17 pacientok s cytologickým záverom ASC-H, z nich 16 bolo imunohistochemicky p16/Ki67 pozitívnych a následne v bioptickom vyšetrení bolo 14 z nich verifikovaných ako stredne ťažká až ťažká cervikálna intraepitelová neoplázia (CIN II-III), 1 pacientka ako ľahká cervikálna intraepitelová neoplázia (CIN I) a jedna pacientka bola bez dysplázie.
• 39 pacientiek s cytologickým záverom LSIL, z nich bolo 7 imunohistochemicky p16/Ki67 pozitívnych a následne u všetkých siedmych bola biopticky verifikovaná stredne ťažká až ťažká cervikálna intraepitelová neoplázia (CIN II-III).
• 9 pacientiek s cytologickým záverom HSIL z nich boli všetky imunohistochemicky p16/Ki67 pozitívne a u všetkých bola biopticky verifikovaná stredne ťažká až ťažká cervikálna intraepitelová neoplázia (CIN II-III).

Záver

Imunohistochemické vyšetrenie LBC pomocou duálnej protilátky CINtec PLUS p16/Ki67 nám ponúka lepšie odhadnutie rizika možného vzniku nádorovej proliferácie skvamózneho epitelu krčka maternice. Kombinácia dvoch markerov p16 a Ki67 sa zdá byť užitočným pomocníkom pri diagnostike high-grade dysplastických lézií s možným potenciálom malígnej transformácie. Pozitivita imunohistochemického vyšetrenia nás nabáda k nevyhnutnému doplneniu genetickým vyšetrením na HR HPV (mRNA E6/E 7) a tým napomáha k zlepšeniu celkového manažmentu pacientky.

Literatúra

1. DeMAY RICHARD. The Pap Test. Singapore: American Society for Clinical Pathology, 2005. 352 s. ISBN 0-89189-420-9.

2. HORÁČEK, JAROSLAV – KOBILKOVÁ, JITKA. Gynekologická cytodiagnostika. Praha: Maxdorf Jessenius, 2013.     136 s. ISBN 978-80-7345-327-5.

3. SOLOMON, DIANE – NAYAR, RITU. The Bethesda System for Reporting Cervical Cytology. Second Edition.             China: Springer, 2004. 191 s. ISBN 0-387-40358-2.