*All tables, charts, graphs and pictures that are featured in this article can be found in the .pdf 
attachment at the end of the paper. 

Úvod

Liečba mikrobiálnymi autovakcínami sa používa viac ako 100 rokov(1). Tento terapeutický princíp sa ukázal ako veľmi prospešný v období, keď medicína nemala k dispozícii účinné antimikrobiálne látky. V dobe antibiotík sa dostala do úzadia, dnes je opäť jedným z dostupných spôsobov liečby chronických
a recidivujúcich infekcií po opakovanej a neúspešnej antimikrobiálnej terapii. V čase hroziaceho nástupu postantibiotickej éry sa čoraz viac stretávame s problémom zlyhania antimikrobiálnej liečby z rôznych dôvodov. Pacienti s chronickými infekciami sú často opakovane preliečovaní antibiotikami bez trvalého efektu. Hlavným cieľom liečby autovakcínami je prerušenie tohto bludného kruhu, predĺženie asymptomatického stavu, redukcia počtu recidív infekcie až dosiahnutie trvalej bezpríznakovosti a zlepšenia kvality života. Posilnenie vrodených imunitných mechanizmov pravidelným užívaním antigénneho komplexu mikroorganizmov vyvolávajúcich chronickú a rekurentnú infekciu je jedna z možností liečby týchto infekcií. Na tento účel sa používajú hromadne pripravované mikrobiálne lyzáty obsahujúce imunogénne komponenty baktérií alebo kvasiniek, vyrábané rôznymi výrobcami liekov. Sú však prípady, keď je potrebné liečbu individualizovať a pripraviť mikrobiálnu vakcínu z aktuálnych mikrobiálnych kmeňov pacienta – autovakcínu alebo zmes, mikrobiálnu vakcínu z kmeňov, ktoré kolujú v populácii – tzv. stock vakcínu. Jednou z hlavných indikácií liečby autovakcínami, resp. stock vakcínami, sú chronické a recidivujúce infekcie urogenitálneho systému. Mechanizmus účinku autovakcín Mikrobiálne antigény sú pre imunitný systém človeka najprirodzenejšími antigénnymi podnetmi(2). Je relatívne málo vedeckých prác a štúdií zameraných na rozpoznanie účinku autovakcín na imunitné mechanizmy človeka. Výsledky existujúcich vedeckých prác je problematické interpretovať a porovnávať vzhľadom na rôzny pôvod použitých mikrobiálnych kmeňov, na rôzne zloženie a dávkovanie a odlišný spôsob podávania autovakcín. Napriek tomu doterajšie poznatky naznačujú, že autovakcíny pôsobia na nešpecifickú imunitu, najmä na úrovni cytokínov. V experimentálnych podmienkach ex vivo po stimulácii periférnych polymorfonukleárnych leukocytov pacientov riedeniami autovakcíny v koncentrácii 3 x 102 – 3 x 106 CFU/ml pripravenými z Escherichia
coli Rusch a spol. pozorovali signifikantný pokles uvolňovania GM-CSF a IFN-γ a štatisticky významné zvýšenie tvorby IL-1β(3). Po intenzívnom podávaní autovakcíny s koncentráciou mikrobiálneho antigénneho komplexu (MAK) Escherichia coli 6 x 108 CFU/ml 2x týždenne subkutánne počas 2 týždňov a následne 10 dní perorálne pacientom s chronickými infekciami močových ciest spôsobenými E. coli Nolte a spol. zaznamenali pokles periférnych polymorfonukleárnych leukocytov, zvýšenie proliferačnej aktivity lymfocytov, zvýšenie tvorby cytokínov IFN-γ, TNF-α(4). Pri subkutánnom podávaní autovakcíny s obsahom MAK Staphylococcus aureus s koncentráciou 1,5 x 108 CFU/ml pacientom s chronickou infekciou kože a horných dýchacích ciest spôsobených S. aureus, poľskí vedci Szkaradkiewicz a spol. pozorovali signifikantné zvýšenie sérovej hladiny TNF-α, IL-1β, IFN-γ a IL-17A u 79,60 % pacientov ich súboru(5). Existujú práce dokazujúce pokles zápalovej aktivity bronchiálnej sliznice u ľudí s respiračnými alergiami pri liečbe autovakcínami. Predpokladá sa, že liečba autovakcínami posúva imunitný systém smerom k Th1 odpovedi, čo teoreticky môže byť prospešné pre alergikov, u ktorých prevláda Th2 odpoveď, ale jednoznačné dôkazy v zmysle štatisticky signifikantného zníženia markerov alergie (ECP, celkové IgE protilátky, alergénovo špecifické IgE protilátky) zatiaľ chýbajú(6). Viacerí autori poukazujú na riziko vzniku autoimunitných procesov na základe dominancie Th1 odpovede navodenej liečbou autovakcínou(2,6). Porucha rovnováhy Th1/Th2 a posun reaktivity imunitného systému v smere Th1 môže vyprovokovať autoimunitné ochorenia, z toho dôvodu je táto liečba kontraindikovaná u ľudí s dokázaným alebo so suspektným autoimunitným ochorením.

Najčastejší pôvodcovia chronických kolpitíd

Vznik chronickej bakteriálnej alebo mykotickej infekcie je podmienený nielen poruchou obranyschopnosti hostiteľa, ale aj faktormi patogenity pôvodcu infekcie, ktoré podmieňujú jeho zotrvanie a patogénne pôsobenie v určitých lokalitách ľudského organizmu. Mikroorganizmy majú geneticky kódované
mechanizmy, ktoré im zabezpečujú adhéziu na povrch kože a slizníc, kolonizáciu týchto oblastí, prístup k živinám a únik pred obrannými mechanizmami hostiteľa. Povrchové štruktúry mikroorganizmov sú potentnými stimulátormi imunitnej odpovede. Ochorenie je výsledkom priameho poškodenia faktormi
mikroorganizmu a reakcie imunitných mechanizmov na prítomnosť infekcie(7). V podmienkach rutinného laboratória je najčastejším kultivačným nálezom u pacientok s chronickými a recidivujúcimi kolpitídami kvasinka Candida albicans, z baktérií sa najčastejšie vyskytuje Streptococcus agalactiae.
Kvasinky rodu Candida sú častými komenzálmi na sliznici a v prítomnosti predisponujúcich faktorov, ako je napr. dlhodobá antimikrobiálna liečba alebo porucha lokálnych obranných mechanizmov, sa stanú patogénnymi. Približne 75 % žien prekoná vulvovaginálnu kandidózu raz za svoj život, u 40-50 % z nich sa infekcia objaví aj druhýkrát. Asi 5-8 % žien má recidivujúcu vulvovaginálnu kandidózu minimálne so štyrmi epizódami tejto infekcie za rok(8). Medzi faktory virulencie kandíd patrí zmena morfológie z kvasinkovej formy na vláknitú formu, expresia adhezínov a invazínov na povrchu bunky, tigmotropizmus, tvorba biofilmov a sekrécia hydrolytických enzýmov. Ďalšími mechanizmami podporujúcimi prežitie kandíd je rýchla adaptabilita na zmeny okolitého pH, flexibilita metabolizmu, výkonný systém na získavanie živín a zvládanie stresu(9). Vaginálne epitelové bunky produkujú menej cytokínov, indukujú slabšiu imunitnú odpoveď, sú tolerantnejšie k mikroorganizmom a škodlivým faktorom prostredia. Toto môže byť jeden z kľúčových faktorov pochopenia problematiky chronických a rekurentných infekcií v tejto oblasti ľudského tela(10).

Zdrojom Streptococcus agalactiae je gastrointestinálny systém, rektálna a vaginálna kolonizácia sa vyskytuje u 10 – 30 % žien(11). Problematika vaginálnej kolonizácie, resp. infekcie S. agalactiae je najviac preskúmaná v populácii tehotných žien, relatívne málo štúdií existuje na dôkaz etiologickej súvislosti S. agalactiae so zápalom pošvy v populácii negravidných žien. Leclair a spol.(11) študovali skupinu negravidných žien s vyrovnanou hladinou estrogénov vo veku nad 18 rokov, ktoré boli bezpríznakové a absolvovali preventívne gynekologické vyšetrenie alebo mali príznaky vaginitídy.
Zistili, že signifikantným prediktorom kultivačného nálezu S. agalactiae je zvýšené pH vagíny a prítomnosť výtoku. Pri pH > 4,5 zaznamenali 4-násobne častejší kultivačný záchyt S. agalactiae, pri prítomnosti patologického výtoku bol tento nález trojnásobne častejší. Autori poukázali na
skutočnosť, že kolonizácia touto baktériou je indikátorom narušenia vaginálneho ekosystému a kauzálna súvislosť nálezu s vaginitídou je stále diskutabilná. Najdôležitejším faktorom virulencie S. agalactiae je kapsulárny polysacharid, ktorý bráni fagocytóze. Sú snahy vyvinúť účinnú očkovaciu látku, ktorá navodí systémovú aj slizničnú imunitnú odpoveď. Shen a kol.(12) publikovali výsledky slizničnej imunizácie myší konjugovanou subjednotkovou vakcínou obsahujúcou kapsulárny polysacharid III. typu S. agalactiae, konjugovaný B podjednotkou cholerového toxínu. Stanovovali sérové a slizničné
protilátky v triedach IgG a IgA po perorálnej, intranazálnej, vaginálnej a rektálnej aplikácii konjugovanej vakcíny. Najvýznamnejšie zvýšenie sérových IgG protilátok proti kapsulárnemu polysacharidu typu III S. agalactie zaznamenali po rektálnej aplikácii. Pri tejto forme aplikácie došlo aj k zvýšeniu slizničných IgA protilátok v rekte, črevnom trakte a vo vaginálnom sekréte. Autori štúdie považujú túto formu aplikácie konjugovanej vakcíny za najúčinnejšiu.

Cieľom našej práce bolo:
– zhodnotenie priebehu a úspešnosti liečby súboru pacientok s chronickými a recidivujúcimi kolpitídami mikrobiálnymi autovakcínami podávanými na základe hyposenzibilizačnej dávkovacej schémy,
– sledovanie klinického stavu a mikrobiologických kultivačných nálezov súboru pacientok počas 1. roka od skončenia liečby a ich zhodnotenie,
– sledovanie klinického stavu a mikrobiologických kultivačných nálezov súboru pacientok počas 2. roka od skončenia liečby a ich zhodnotenie.

Materiál a metódy

Výber a charakteristika súboru

Do súboru sme zaradili 84 pacientok, ktoré boli liečené perorálnymi hyposenzibilizačnými autovakcínami pre chronické a recidivujúce kolpitídy v období od júna 2011 do júna 2015. Všetky mali chronické a recidivujúce zápaly pošvy v trvaní 2 až 16 rokov, s recidívami 4- až 10× za rok po opakovanej liečbe lokálnymi a/alebo celkovými antibiotikami a/alebo antimykotikami s krátkotrvajúcim efektom. Celkový zdravotný stav pacientok a ich vhodnosť na liečbu mikrobiálnymi autovakcínami hodnotili indikujúci lekári na základe anamnézy a laboratórnych analýz s prihliadnutím na indikácie a kontraindikácie
liečby autovakcínami dostupnými na našej webovej stránke http://www.hpl.sk/ponuka-hpl/vyroba-autovakcin (t. č. informácie dostupné na www.laboratornadiagnostika. sk), resp. po telefonickej konzultácii so zodpovedným pracovníkom na prípravu mikrobiálnych autovakcín HPL spol. s r. o.

Imunologické vyšetrenie bolo odporúčané v prípadoch, keď anamnestické údaje pacienta svedčili o nedostatočnosti imunity, resp. bolo potrebné vylúčiť autoimunitnú chorobu. Prípravu mikrobiálnych autovakcín indikovali u 68 (80,95 %) žien gynekológovia a u 16 (19,05 %) žien lekári so špecializáciou
klinická imunológia a alergiológia. Mikrobiálne antigénne komplexy (MAK) na prípravu autovakcín boli vyhotovené v laboratóriu klinickej mikrobiológie HPL, spol. s r. o., v Komárne a riedenia MAK (1 : 10 000, 1 : 1 000, 1 : 100, 1 : 10, 1 : 1) boli vyrobené v spolupráci s partnerskou lekárňou. Počet a percentuálne zastúpenie autovakcín podľa ich zloženia je znázornené na grafe 1. Autovakcíny boli podávané pacientkam podľa hyposenzibilizačnej dávkovacej schémy v stúpajúcej koncentrácii a dávke, po ktorej nasledovala udržiavacia liečba týždenne 10 kvapiek z riedenia MAK 1 : 1. Celková dĺžka
liečby bola 10 mesiacov. Jednozložkové autovakcíny obsahovali mikrobiálny antigénny komplex (MAK) Candida albicans, Streptococcus agalactiae, Escherichia coli, Enterococcus faecalis, Candida glabrata a Sacharomyces cerevisiae. Zloženie jednozložkových autovakcín uvádzame v tabuľke 1. Zloženie dvojzložkových autovakcín uvádzame v tabuľke 2.

Príprava autovakcín
Mikroorganizmy na prípravu autovakcín sme izolovali z výterov z pošvy a cervixu pacientok s chronickou alebo recidivujúcou kolpitídou, u ktorých predpokladaní pôvodcovia infekcie pretrvávali, resp. recidivovali napriek opakovanej cielenej celkovej alebo lokálnej liečbe antibiotikami alebo antimykotikami. Boli to prevažne kvasinky a/alebo rôzne podmienene patogénne baktérie kultivovateľné na agarových pôdach v aeróbnych alebo mikroaerofilných podmienkach. S izolovanými kmeňmi sme ďalej pracovali podľa nášho štandardného postupu v súlade s modifikovanou štandardnou metódou na prípravu bakteriálnych imunomodulačných „stock“ vakcín(13). Kontaminácii vzoriek sme predchádzali očkovaním izolovaných kmeňov na predinkubované kultivačné pôdy (35 °C, 24 – 48 hod.), používaním sterilných laboratórnych pomôcok a prácou v laminárnom boxe triedy A. Kmene sme rozmnožili kultiváciou na celofáne(14). Celofánový kruh sme asepticky priložili na povrch nechromogénneho kultivačného média vhodného na kultiváciu pôvodcu infekcie, na jej povrch sme kvapli sterilnou jednorazovou Pasteurovou pipetou asi 0,3 ml sterilného fyziologického roztoku, v ktorom sterilnou umelohmotnou kľučkou ohnutou do 90-stupňového uhla sme suspendovali 3 až 5 kolónií mikroorganizmu a rovnomerne rozotreli na povrchu celofánu. Kultivovali sme 24 – 48 hod. v podmienkach vhodných na kultiváciu naočkovaného mikroorganizmu. Po kultivácii vyrástol naočkovaný mikroorganizmus
na povrchu celofánu v rovnomernej vrstve. Pomocou sterilnej Pasteurovej pipety sme opláchli kultúru z povrchu celofánu 3-6 ml sterilným fyziologickým roztokom. Suspenziu sme pipetovali do 6-8 sterilných skúmaviek s fyziologickým roztokom tak, aby hustota suspenzie v skúmavkách zodpovedala hodnote 5 McFarland a objem suspenzie v jednotlivých skúmavkách bol 6 ml. Čistotu suspenzie v jednotlivých skúmavkách sme kontrolovali mikroskopickým preparátom a vyočkovaním na vhodné kultivačné médiá. Po kontrole čistoty sme inaktivovali mikrobiálnu suspenziu 3,6-percentným roztokom formaldehydu. Získali sme tak sterilný MAK, ktorého sterilitu sme kontrolovali vyočkovaním na vhodné agarové kultivačné médium a očkovaním do tioglykolátového tekutého média a tryptónovo-sójového bujónu v súlade s postupom na kontrolu sterility farmaceutických surovín a produktov, uvedeným v aktuálnom vydaní Európskeho liekopisu (PhEur)(15). So sterilným MAK-om sme pracovali ďalej v priestoroch spĺňajúcich zásady správnej výrobnej praxe, t. j. v laminárnom boxe triedy A umiestnenom v miestnosti triedy čistoty B, vybavenom vzduchotechnikou s HEPA filtrami. Sterilný MAK sme centrifugovali 20 minút pri 3 000 otáčkach za minútu a 6 °C. Na prípravu autovakcín sme použili sediment po odstránení supernatantu, ktorý sme zriedili do požadovanej
koncentrácie podľa typu mikroorganizmu. Táto koncentrácia je rádovo 108 pri jednozložkových autovakcínach a 107 – 108 v prípade dvojzložkových autovakcín. Z pripravených MAK-ov sme v spolupráci s lekárňou pripravili konečnú liekovú formu autovakcíny riedením MAK v riediacom roztoku.
Autovakcíny sme expedovali v priehľadných polyetylénových liekovkách s kvapkadlom, sterilizovaných etylénoxidom. Liekovky boli číslované a označené farebnými štítkami, na ktorých bolo uvedené číslo autovakcíny, zloženie a dátum exspirácie. Každé balenie autovakcíny obsahovalo nami vypracovaný
príbalový leták s uvedením zloženia autovakcíny, indikácií, kontraindikácií liečby dôležitých informácií týkajúcich sa spôsobu jej užívania a dávkovací kalendár. Hotové autovakcíny boli kontrolované na sterilitu na oddelení farmaceutického skúšania HPL, spol. s r. o., v Komárne v súlade s kapitolou č. 2. 6. 1 PhEur(15).

Kritériá a metódy hodnotenia liečby

Pri hodnotení účinnosti liečby autovakcínami sme sledovali klinický stav a mikrobiologické kultivačné nálezy pacientok. Potrebné informácie o klinickom stave a o výsledkoch mikrobiologických kultivačných analýz pacientov pred liečbou autovakcínami v priebehu liečby v intervaloch vyznačených v dávkovacom kalendári a po ukončení liečby v stanovených intervaloch (3 mesiace, 6 mesiacov, 1 rok, 2 roky) boli získavané z laboratórneho informačného systému a od ošetrujúcich lekárov formou dotazníkov alebo telefonickej konzultácie.
U pacientok sme hodnotili priebeh liečby (počas 10-mesačného podávania autovakcín) a následne 1. rok a 2. rok od ukončenia liečby autovakcínou. Získané výsledky sme usporiadali do grafov.

Ukazovateľom úspešnosti liečby bol počet recidív počaspodávania autovakcín. Na základe počtu recidív počas podávania autovakcín sme pacientky rozdelili do kategórií:
kategória 0 – bez recidívy počas 10-mesačnej liečby,
kategória I – jedna recidíva počas 10-mesačnej liečby,
kategória II – dve recidívy počas 10-mesačnej liečby,
kategória III – tri recidívy počas 10-mesačnej liečby,
kategória IV – viac ako tri recidívy počas 10-mesačnej liečby.

Na základe uvedených kategórií sme rozdelili pacientky do skupín podľa úspešnosti liečby (tabuľka 3). V období 1. a 2. roka po liečbe autovakcínami sme naďalej sledovali zdravotný stav a kultivačné nálezy pacientok. Stav pacientok sme hodnotili podľa kritérií zhrnutých v tabuľke 4.

Výsledky
Hodnotenie liečby – podávania autovakcín u pacientok liečených pre chronické a recidivujúce kolpitídy Sledovaním klinického stavu a mikrobiologických kultivačných nálezov pacientok počas 10-mesačného podávania autovakcín sme zistili, že 41 (48,81 %) z nich nemalo recidívu, 21 (25 %) pacientok malo 1 recidívu, 12 (14,29 %) pacientok malo 2 recidívy, 7 (8,33 %) pacientok 3 recidívy a u 3 (3,57 %) pacientok boli viac ako 3 recidívy počas sledovaného obdobia
liečby (graf 2). Na konci 10-mesačnej liečby autovakcínami sme zaznamenali 62 (73,81 %) úspešne liečených pacientok, u ktorých sa počas liečby nevyskytla recidíva alebo mali len jednu recidívu, 12 (14,29 %) čiastočne úspešne liečených pacientok celkovo s dvomi recidívami a 10 (11,90 %) neúspešne liečených pacientok, u ktorých sa nepodarilo dosiahnuť zníženie počtu recidív počas celého obdobia liečby. U žiadnej z liečených pacientok nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu (graf 3).
V skupine úspešne liečených pacientok (bez recidív alebo s jednou recidívou počas liečby) boli aplikované autovakcíny obsahujúce mikrobiálny antigénny komplex (MAK) Candida albicans u 28 (33,33 %) pacientok, v skupine čiastočne úspešne liečených (2 recidívy počas liečby) bol podiel autovakcín
s obsahom MAK C. albicans 8 (9,52 %) a v skupine neúspešne liečených pacientok tvorili autovakcíny s obsahom MAK C. albicans iba 4 (4,76 %) (graf 4). Vzhľadom na nízky počet autovakcín s obsahom MAK iných mikroorganizmov a autovakcín s obsahom MAK dvoch alebo troch mikroorganizmov,
t. č. sa nemožno vyjadriť k otázke, či a/alebo ako ovplyvní zloženie autovakcín úspešnosť liečby.

Hodnotenie klinického stavu pacientok súboru počas 1. roka po skončení liečby autovakcínami
Sledovali sme počet klinicky zjavných a kultivačne potvrdených recidív u pacientok súboru počas 1. roka po skončení liečby autovakcínami. Počet recidív počas 1. roka po skončení liečby autovakcínami v jednotlivých kategóriách pacientok je znázornený na grafe 5. Na konci 1. roka po skončení liečby autovakcínami sme zaznamenali 63 (75 %) pacientok s výrazne zlepšeným stavom (bez recidívy alebo s jednou recidívou počas 1. roka po skončení liečby), 9 (10,71 %) pacientok s čiastočne zlepšeným stavom (2 recidívy počas 1. roka po skončení liečby) a 12 (14,29 %) pacientok bez zlepšenia stavu (3 a viac recidív počas 1. roka po skončení liečby). Zhoršenie stavu v 1. roku po liečbe sme nezaznamenali u žiadnej liečenej pacientky (graf 6).

Hodnotenie klinického stavu pacientok počas 2. roka po skončení liečby autovakcínami
Sledovali sme počet klinicky zjavných a kultivačne potvrdených recidív u pacientok súboru počas 2. roka po skončení liečby autovakcínami. Počet recidív počas 2. roka po skončení liečby autovakcínami v jednotlivých kategóriách pacientok je znázornený na grafe 7. Na konci 2. roka po skončení liečby autovakcínami sme zaznamenali 65 (77,38 %) pacientok s výrazne zlepšeným stavom (bez recidívy alebo s jednou recidívou počas 2. roka po skončení liečby), 7 (8,33 %) pacientok s čiastočne zlepšeným stavom (2 recidívy počas 2. roka po skončení liečby) a 12 (14,29 %) pacientok bez zlepšenia stavu (3 a viac recidív počas 2. roka po skončení liečby). Zhoršenie stavu v 2. roku po liečbe sme nezaznamenali u žiadnej liečenej pacientky
(graf 8).

Diskusia
Je relatívne málo publikovaných výsledkov liečby chronických a recidivujúcich kolpitíd autovakcínami. Výsledky liečby najväčšieho súboru pacientok zverejnila Rutová zo Zdravotného ústavu so sídlom v Ostrave(16). Vo svojej práci prezentovala výsledky liečby autovakcínami pripravenými na oddelení bakteriológie a mykológie v laboratóriu na prípravu imunomodulátorov počas rokov 1985 – 1995. Za toto obdobie pripravili pre pacientky s gynekologickými zápalmi 408 autovakcín, z nich 92 % bolo indikovaných pre chronické mykotické kolpitídy. Z pripravených autovakcín bolo 90 % injekčných. Úspešnosť liečby hodnotili na súbore 248 pacientok bezprostredne po skončení liečby. Zlepšenie stavu dokumentovali u 74,90 %, bez zmeny stavu bolo 12,50 % a liečbu nedokončilo 12,50 % pacientok. Imunologické vyšetrenie absolvovalo iba 15 % pacientok, z toho dôvodu vplyv liečby na
parametre imunitného systému nebol hodnotený. Pacientky nášho súboru boli liečené perorálnymi hyposenzibilizačnými autovakcínami, zlepšenie stavu (úspešná a čiastočne úspešná liečba) na konci liečby sme zaznamenali u 74 (88,10 %) z nich. Napriek odlišnostiam (napr. v spôsobe podávania) sme zaznamenali výrazne lepšie výsledky. Autorky Viktorinová a Koukalová(17) publikovali výsledky kožných testov 80 pacientok s chronickou vaginálnou kandidózou. Signifikantnú precitlivenosť včasného typu v súbore chorých pacientok dokázali iba na antigény C. albicans. V súbore chorých žien bola znížená neskorá odpoveď na všetky testované antigény – C. albicans, C. krusei a C. glabrata. Podľa autoriek tento nález nepriamo poukazuje na zníženú bunkovú imunitnú odpoveď u žien s chronickou a recidivujúcou vaginálnou kandidózou. V publikácii sa odvolávajú na výsledky ich vlastnej štúdie, v ktorej zistili, že u 68,10 % pacientok s recidivujúcou vaginálnou kandidózou je znížená fagocytárna aktivita leukocytov a u 36,60 % zistili výskyt zníženého počtu CD4+ T-lymfocytov. Po imunostimulačnej liečbe vaginálnou alebo perorálnou vakcínou Kanvakol, obsahujúcou mikrobiálny lyzát zložený z kvasiniek C. albicans, C, krusei, C. glabrata a baktérie Propionibacterium acnes, došlo k úprave týchto parametrov, preto autori predpokladajú významnú úlohu CD4+ T-lymfocytov v obranyschopnosti proti mykotickým infekciám. Koukalová a spol.(18) publikovali výsledky vakcinoterapie recidivujúcich kvasinkových zápalov pošvy použitím vakcíny Kanvakol vyvinutej na ich pracovisku. Do štúdie zaradili 91 pacientok, výsledky štúdie hodnotili u 66 z nich, 41 pacientok bolo liečených perorálnou tabletovou formou vakcíny, 11 pacientok vakcínou vo forme vaginálnych globúl a 14 pacientok obidvomi formami súčasne. Kontrolnú skupinu tvorilo 16 žien liečených antimykotikami. Terapia vaginálnou formou vakcíny bola úspešná u 81,80 % pacientok a liečba perorálnou formou u 80,40 % pacientok. Liečba obidvomi formami naraz bola úspešná u 71,40 % pacientok. Veľmi dobrý liečebný účinok dosiahli celkovo u 78,80 % pacientok.
Priaznivý účinok pretrvával priemerne 9,9 mesiaca u 35 pacientok (53 %), u ďalších 17 (25,76 %) došlo k 1 recidíve v období 7 – 18 mesiacov po skončení liečby. Úspešnosť liečby v našom súbore je porovnateľná s úspešnosťou liečby súboru pacientok publikovaných autorkami Koukalová a spol.(18). Výrazne zlepšený stav v 1. roku po skončení liečby sme zaznamenali u 63 (75 %) pacientok, v 2. roku u 65 (77,35 %) pacientok. Vzhľadom na rôznorodosť a často neporovnateľnosť výsledkov publikovaných inými autorskými kolektívami, našou snahou je štandardizovať podávanie a spôsob hodnotenia úspešnosti liečby pacientok autovakcínami. Nami publikované výsledky sú výsledkami liečby pacientok liečených perorálnymi hyposenzibilizačnými autovakcínami podávanými podľa štandardnej dávkovacej schémy a pri hodnotení liečby a následného obdobia po liečbe sme použili rovnaké hodnotiace kritérium – počet recidív infekcie. Prvé nami publikované výsledky z roku 2016(19) boli výsledkami liečby súboru pacientok (n = 101) liečených autovakcínami, ktoré boli podávané podľa hyposenzibilizačnej, imunizačnej a kombinovanej schémy. Úspešnosť liečby bola porovnateľná, po skončení liečby sme zaznamenali úspešnú liečbu u 68 (67,33 %) pacientok, čiastočne úspešnú liečbu u 20 (19,80 %) a neúspešnú liečbu sme evidovali u 13 (12,87 %) pacientok.
V 1. roku po liečbe autovakcínami bolo 73 (72,28 %) pacientok vo výrazne zlepšenom stave, u ďalších 11 (10,89 %) pacientok bol stav čiastočne zlepšený a bez zlepšenia stavu bolo 17 (16,83 %) pacientok.

Záver
Na základe našich výsledkov môžeme konštatovať, že liečba perorálnymi hyposenzibilizačnými autovakcínami má svoje jasné opodstatnenie a prínos ako doplnková liečba chronických a recidivujúcich kolpitíd u žien, u ktorých opakovaná antimikrobiálna liečba nepriniesla zlepšenie. Posúdenie potreby a vhodnosti tejto formy liečby pre konkrétne pacientky je na odbornom lekárovi gynekológovi, imunológovi, ktorý po zhodnotení doterajšieho priebehu liečby a celkového zdravotného stavu pacientky môže indikovať túto liečbu. Netreba zabúdať, že aj táto liečba má kontraindikácie, neodporúčame ju tehotným ženám, imunodeficientným pacientkam a pacientkam s autoimunitnými chorobami. Autori publikácie srdečne ďakujú spolupracujúcim gynekológom a imunológom za poskytnutie informácií o klinickom stave a kultivačných nálezoch pacientok súboru.

LITERATÚRA
1. Dunill M. The Plato of Praed Street: the Life and Times of Almroth
Wright. Reviewed by John Henderson, J R Soc Med 2001; 94(7):
s. 364-365.
2. Bystroň J. Perorální bakteriální imunomodulátory a medicína založená
na důkazech. Alergie 2003; 5: 284-289.
3. Rusch V, Ottendorfer D, Zimmermann K, et al. Results an open,
non-placebo controlled pilot study investigating the immuno-modulatory
potential of autovaccine. In: Old Herborn University Seminar Monograph
15. Herborn: Herborn Literrae, 2002; p.121-131, ISBN 3-923022-26-3,
ISSN 1431-6579.
4. Nolte O, Bidewald A, Weiss H, Sonntag HG. Eradication of multi-resistant
Escherichia coli from a patient with urinary tract infection using specific
autovaccination therapy. 3rd Annual Conference on Vaccine Research,
Washington D.C., 2000; P1.
5. Szkaradkiewicz A, Karpinski TM, Giedrys-Kalemba S, Tuiecka T. Effectiveness
of immunotherapy using S. aureus autovaccine in chronic staphylococcal
diseases 22nd ECCMID 2012; Oral session: Clinical and experimental
immunology, abstrakt dostupný na internete: https://www.escmid.
org/escmid_publications/escmid_elibrary
6. Rose M, Weigand B, Schubert R, et al. Safety, tolerability and impact
on allergic inflammation of autologous E.coli autovaccine in the treatment
of house dust mite asthma – a prospective open clinical trial. BMC Complementary
& Alternative Medicine 2011; 11: 45.
7. Murray P, et al. Medical microbiology. 6th edition. Philadelphia: Mosby
Elsevier, 2009. ISBN 978-0-323-05470-6.
8. Sobel JD. Vulvovaginal candidosis. Lancet 2007; 369: s. 1961-1971.
9. Mayer FL, Wilson D, Hube B. Candida albicans pathogenicity mechanisms.
Virulence 2013; 4(2): s. 119-128.
10. Moyes DL, et al. Candida albicans yeast and hyphae are discriminated
by MAPK signaling in vaginal epithelial cells. PLoS ONE 2011; 6: s.
e26580.
11. Leclair CM, Hart AE, Goetsch MF. Group B streptococcus prevalence in
a nonobstetric population. J Low Genit Tract Dis 2010; 14(3): s. 162-166.
12. Shen X, Lergard T, Yang Y. Systemic and mucosal immune responses
in mice after mucosal immunization with Group B Streptococcus type III
Capsular Polysaccharide-Cholera Toxin B Subunit Conjugate Vaccine. Infection
and imunity 2000; 68(10) s. 5749-5755.
13. Kotulová D, et al. Návrh na štandardné metódy prípravy baktériových
imunomodulačných „stock“ vakcín. Acta Hygienica, Epidemiologica et Microbiologica
1991. príloha č. 2, ISSN 0862-5956.
14. Maršálek E, Černá I, et al. Příprava mikrobiálního alergenového komplexu
k diagnostice a léčbě infekčně alergických onemocnění. Čs. epidemiologie,
mikrobiologie, imunologie 1971; 20: s. 175-183.
15. European Pharmacopoeia 7th edition, supl. 7.8, Strasbourg: European
Directorate for the Quality of Medicines & HealthCare, 2013; čl. 2. 6. 1,
ISBN/ISSN: 978-92-871-7224-2.
16. Rutová J. Autovakcíny při léčbě chronických a recidivujících kolpitid.
Medicína 1998; 5(6): príloha Imunologie dnes, s. 21.
17. Viktorinová M., Koukalová D. Mikrobiální kožní testy u pacientek
s chronickou vaginální kandidózou. Čes-slov Derm 2000; 75(4): s. 147-151.
18. Koukalová D., Viktorinová M, et al. Vakcinoterapie recidivujících kvasinkovitých
zánětů pochvy. Klinická mikrobiologie a infekční lékařství
1998; 4(10): s. 306-310.
19. Czirfuszová M, Autovakcíny v liečbe chronických a recidivujúcich kolpitíd.
Zdravotnictví a sociální práce 2016; 11(3): s. 21 – 31 ISSN 1336-9326.