*A rare case of autochthonous human dirofilariasis with the manifestation of pseudotumor of the epididymis caused
by helminth Dirofilaria repens
Úvod
Za ochorenie známe ako humánna dirofilarióza je zodpovedný nitkovitý oblý helmint s veľkosťou 5 až 17 cm. Ide o zoonózu, kde prenášačmi larválnych štádií sú komáre. Človek je len akýmsi nešpecifickým príležitostným hostiteľom, avšak psy, mačky a rôzne mäsožravce sú definitívnymi hostiteľmi. Všetky diagnostikované humánne prípady (20), (graf 1) na Slovensku boli spôsobené druhom D. repens(1,2). Infekcia u pacientov sa prejavuje najmä tvorbou subkutánnych uzlíkov, subkutánnou migráciou, erytémom alebo prienikom helminta do oka. Lokalizácia dirofilariózy v oblasti genitálií je veľmi zriedkavá, čo potvrdzuje aj literatúra, kde bolo opísaných iba niekoľko prípadov. Chirurgické odstránenie parazita sa považuje za účinnú formu terapie(3).
Vlastný prípad
Štyridsaťšesťročný muž pochádzajúci z obce Topoľníky (okres Dunajská Streda) a pracujúci ako vodič kamiónu si objavil podkožnú hrčku v oblasti skróta. Obvodný lekár predpokladal cystu, ktorá by sa po niekoľkých mesiacoch mala vstrebať. V krvnom obraze boli detegované anomálie v podobe zvýšeného počtu eozinofilov (16,6 %) a zníženého počtu neutrofilov (38,9 %). Hrčka sa však ani po 9 mesiacoch nevstrebala a pacient bol nútený navštíviť urologické oddelenie v Nemocnici v Galante, kde mu bolo indikované sonografické vyšetrenie. Záverom bol lokálny nález, pravdepodobne pseudotumor s kalcifikáciou, bez prekrvenia s veľkosťou 13 x 18 mm, na pravom nadsemenníku aj s voľnou tekutinou. Po excízii bola vzorka odoslaná na histologické vyšetrenie, ktorého výsledkom bolo podozrenie na fibróm. Avšak až po parazitologickom vyšetrení na základe morfologických znakov (mnohovrstvová kutikula a pozdĺžne kutikulárne hrebene, dvojitý uterus a črevo) sme identifikovali samičku parazita Dirofilaria repens (obrázok 1). Finálne potvrdenie priniesol dôkaz DNA D. repens (209 bp fragment génu cytochróm oxidázy podjednotky CO1) s použitím PCR(4).
Diskusia
Dokumentujeme prvý prípad dirofiláriovej infekcie skróta u pacienta zo Slovenska. Autochtónny pôvod dirofilariózy predpokladáme aj napriek tomu, že pacient je vodičom kamiónu a cestuje do zahraničia (Nemecko, Dánsko). V oboch týchto krajinách bol doteraz dokumentovaný iba po jednom prípade humánnej dirofilariózy(5). Na Slovensku bolo potvrdených 13 subkutánnych, 4 očné, 1 pľúcna humánna dirofilarióza, 1 priečne pruhovaného svalu prsníka a 1 v nadsemenníku. Prevažná väčšina diagnostikovaných prípadov (13/20) dirofilariózy bola zaznamenaná v juhozápadných územiach Slovenska. V okolitých krajinách (Maďarsko, Rakúsko, Poľsko) bolo taktiež diagnostikovaných niekoľko prípadov (30) autochtónnej humánnej dirofilariózy. Avšak na Ukrajine bolo dokumentovaných až vyše 1 400 osôb infikovaných D. repens(6). Približne 25 % všetkých nádorov nadsemenníkov je zhubných vrátane fibrosarkómov, adenokarcinómov, lymfómov a ďalších. Dirofilarióza mužských pohlavných orgánov je veľmi zriedkavá, čo dokumentuje iba 22 opísaných prípadov v odbornej literatúre(3). Tieto nálezy na pohlavných orgánoch je možné si zameniť za zhubné nádory. Pre stanovenie správnej diagnózy neexistujú spoľahlivé príznaky ochorenia a ani laboratórne parametre v krvnom obraze, najmä zvýšené hladiny eozinofilov či IgE protilátok. Aj
keď v našom prípade sme u pacienta detegovali zvýšené hladiny eozinofilov na začiatku infekcie. Objektívna diagnóza je primárne založená na morfologických znakoch helminta pomocou mikroskopického dôkazu spolu s konfirmáciou za využitia PCR pre dôkaz špecifickej DNA dirofilárií(3,4).
Záver
Do budúcna možno očakávať stúpajúci počet infikovaných pacientov na našom území, čo potvrdzuje až 8 diagnostikovaných prípadov humánne dirofilariózy za posledné 2 roky (graf 1). Tento predpoklad súvisí s globálnym otepľovaním, so záplavami, a tým zvýšeným kalamitným výskytom komárov.
Práca bola podporená projektom KEGA 013TTU-4/2019.
LITERATÚRA
1. Boldiš V, Ondriska F, Bošák V, et al. Pseudo-tumor of the epididymis, a rare clinical presentation of human Dirofilaria repens infection: a report of autochthonous case of dirofilariasis in south western Slovakia. Acta Parasit 2020; DOI 10.2478/s11686-020-00170-w
2. Ondriska F, Boldiš V, Stanislavová M, et al. Ocular dirofilariasis after clinically manifested subcutaneous migration of the parasite: a case report. Iran J Parasitol 2020; 15: 147-152.
3. Leccia N, Patouraux S, Carpentier X, et al. Pseudo-tumor of the scrotum, a rare clinical presentation of dirofilariasis: a report of two autochtonous cases due to Dirofilaria repens. Pathog Glob Health 2012; 106: 370-372.
4. Antolová D, Miterpáková M, Paraličová Z. Case of human Dirofilaria repens infection manifested by cutaneous larva migrans syndrome. Parasitol Res 2018; 114: 2969-2973.
5. Klintebjerg K, Petersen E, Pshenichnaya NY, et al. Periorbital Dirofilaria repens imported to Denmark: A human case report. IDCases 2015; 2: 25-26.
6. Sałamatin RV, Pavlikovska TM, Sagach OS, et al. Human dirofilariasis due to Dirofilaria repens in Ukraine, an emergent zoonosis: epidemiological report of 1465 cases. Acta Parasitol 2013; 58: 592-598.
